V roku 2006 vyliezol Thomas Olsson na Everest s lyžami na chrbte ako člen plne sebestačnej expedície. Pri pokuse zlyžovať "Veľký kuloár" sa pri zlaňovaní skalného prahu zrútil a zahynul. V tom istom roku zlyžovali telemarkovým štýlom "normálkou" Martin Letzter a Olof Sundström. Fredrik Ericsson zlyžoval v roku 2004 z centrálneho vrcholu Šiša Pangmy, v roku 2005 Gasherbrum II a minulý rok zlyžoval z výšky 7900 metrov na Daulaghiri. Všetky jeho expedície boli sebestačné, teda bez výškových nosičov a horských vodcov.
Tak ako sa deti na Havaji rodia ako surferi, Švédi a Nóri vyrastajú v "lyžujúcej" krajine a väčšinou sú špička v tomto športe. V perfektných zimných podmienkach vyrástli špičkový lyžiari, alpinisti, ľadový lezci.
A potom majú Fredrika Stranga...
Hra na slávu
Strang zdolal v roku 2006 Everest - s pomocou kyslíka ho Šerpovia doslova vytiahli po fixných lanách na vrchol. Okrem toho deklaruje výstupy na Cho Oyu, Shisha Pangu a Dhaulagiri a jeho najväčšou pýchou je zdolanie najvyšších vrcholov všetkých kontinentov - Seven Summits. Všetko na komerčných expedíciach pod vedením Šerpov alebo horských vodcov.
Jeho výstupy ale ostávajú plné otáznikov. Deklaruje neexistujúci svetový rekord. Nemá vrcholové fotografie. Predvrcholy považuje za vrcholy. Na svojom webe má rozdielne informácie ako na prospektoch pre sponzorov. Opisuje divoké príbehy o tom, ako zachraňoval celú expedíciu. Fred sa považuje za "najlepšieho horolezca vo Švédsku". Vďaka dokonale zvládnutej sebaprezentácii sa z neho stal najznámejší alpinista vo svojej rodnej krajine, zatiaľ čo tých ostatných vedia len zainteresovaní.
Médiá na K2
V auguste, počas tragédie na K2, v čase, keď všetci ostatní horolezci zúčastňovali záchranných akcií, Fredrik ťažko pracoval v základnom tábore s jeho satelitným telefónom. Jeho PR agent kontaktoval médiá vo Švédsku aj v zahraničí len niekoľko hodín po poslednej lavíne. Potvrdil, že mu Fredrik volal tri krát už počas zostupu.
Fredrik neskôr označil obete tragédie ako neskúsených a ponúkal "veľké" príbehy o tom, ako sa zúčastnil záchranky.
Podobne sa zachoval už pred tým, po expedícii na Mt. Vinson v Antarktíde. Jeho spolulezec v expedícii, Ír Kevin Dempsey napísal: "Fred nehral počas našich problémov na kopci žiadnu dôležitú rolu. V skutočnosti to bola rozhodnosť a chladná myseľ vedúceho expedície Iana Barkera, spolu s neuveriteľnou kondíciou Martina a Olofa, špičkových trénovaných športovcov, pripravených vysporiadať sa s niečim takým".
Tým komerčnej expedície pod vedením Iana Barkera sa počas výstupu dostal do zúriacej búrky. Fredrik bol prvý, ktorý v strašnom počasí padol do trhliny. Pomocou rádia sa snažili zavolať pomoc - ich signál zachytili Olof Sunsdtröm a Martin Letzter, ktorí sa spolu s ďalšími 4 lezcami vybrali na lyžiach na pomoc. Obaja o svojom výkone nepovedali takmer nič, zatiaľ čo ich sponzor sa išiel zblázniť - lepšiu publicitu si nevedel predstaviť.
Ďalší spoluúčastník expedície, Patrick Gardner, počul nahrávku, ktorá vznikla počas záchranky. Fred vtedy podal možno jedinú overenú správu - bol skutočne šťastný, že tí dvaja veľký Vikingský bohovia prišli v tom strašnom počasí zachrániť jeho riť. O dva dni neskôr sa už z Freda stal ten, čo zachraňoval... Patrik ešte doplnil, že práve Martin a Olof boli prvý Švédi, ktorí dosiahli 7 summits. Nielenže ich vyšli, ale ich aj zlyžovali, čo je neporovnateľne hodnotnejšie ako Fredove komerčné expedície. Fred však oslovuje svojich potenciálnych sponzorov práve tým, že on je prvý Švéd...
Dhaulagiri
Pri pátraní v archívoch som našiel ďalší Fredov report zo záchrannej akcie. "Museli sme zachraňovať Nemca uprostred noci. Bola nulová viditeľnosť, kyslík sa minul a bol som bez vody takmer 3 dni".
Článok od šéfa Fredovho tímu bol ale v úplne inom znení. Na vrchol sa postupne dostali všetci členovia expedície okrem Freda a Šerpu Kamiho. Fred sa vrátil do C3 o 4ej ráno, vyčerpaný a podchladený. Tvrdil, že na vrchol vystúpili niečo po tretej popoludní. Vrcholové foto samozrejme nemal a je možné, že Šerpu Kamiho podplatil, aby dosvedčil ich "vrchol". Nikto iný s nimi nebol. Celý tým mu potom na zosptupe pomáhal, pretože sám nebol schopný pohybu.
K2 - kto čo povedal a nepovedal
Po udolostiach na K2 bola na Fredovom webe zmazaná a zatvorená diskusia, pretože sa z nej podľa webmastera stala aréna.
Jedna zo správ znela: "Moja naojobľúbenejšia časť - PR manager odpovedal na väčšinu telefonátov, a Fred sa tak mohol pokojne venovať záchranným akciám. Medzitým si však stihol urobiť malú pauzu a poskytnúť 25 rozhovorov".
PR manager v tom čase poskytol informácie najväčším švédskym denníkom a Švédskemu rozhlasu - všade tvrdil, že Fred nosil vyčerpaných horolezcov na chrbte...
Prológ
Je úplne v poriadku, ak ľudia bojujú o svoje šťastie, vrátane peňazí a slávy. Iný príbeh to začína byť vtedy, ak hľadanie šťastia jedného, vrhá zlý tieň na ostatných.
Myslím, že Fredrikov smutný príbeh je typickým príkladom "outdoorového boomu", ktorý teraz prežívame. Zrazu chcú všetci liezť, lyžovať vo voľnom teréne, lietať, chodiť do Himalájí. V Malých Karpatoch stretávam turistov s výbavou, s ktorou by pokojne vybehli na alpskú 3-tisícovku - veľa z nich začína svoju outdoorovú "kariéru" práve v obchode. Srdce skutočného "horala" však má málokto.
Kedysi som si myslel, že do Himalájí patria len veľkí a silní ľudia - srdcom aj telom. Psotka, Demján, Messner, Kukuczka... Bohužiaľ to tak nie je.
