Je horúci večer, monzúnový dážď stíchol len pred chvíľoua my kráčame po zablatenej bočnej uličke. Aj napriek varovaniamv Lonely Planet sa cítime bezpečne, občas na nás pokríkne v tme ukrytý„motodriver“. Spoza domov sa ozýva hlučné kvákanie obojživelníkova cvrkotanie tropického hmyzu. Ulice sú ľudoprázdne, môžeme si dovoliťtesné objatie. Neskôr zistíme, že akýkoľvek fyzický kontakt medzi mužoma ženou spôsobuje u miestnych rozpaky. Paradoxne, prostitúcia tukvitne. Ak si od „predavačky“ kúpite dva pomaranče, môžete ju chytiť za prsia.Tam sa začína ponuka sexuálnych služieb, ktorá končí „prenájmom“ dvoch žien nacelú noc. Za desať dolárov. AIDS sa tu šíri tak, že Kambodža vedie v smutnomrebríčku výskytu tejto choroby v celej juhovýchodnej Ázii. Bohužiaľ, jehoobeťami sú častokrát aj deti.
Na druhý deň ráno, po raňajkách pozostávajúcich zo skvelejpapáje prichádzame do „House of Familly“. Dom, v ktorom žije približne 30detí, častokrát sirôt, ktoré okrem HIV sužujú aj iné choroby. Nevedel som, akozareagujem pri prvom kontakte s nimi. No len čo som vošiel do brány,rozbehlo sa niekoľko oproti mne a v priebehu niekoľkých sekúnd na mnevyseli minimálne 3 ľahučké snedé deti so šťastnými pohľadmi a širokýmúsmevom. Ani na tisícinu sekundy som nezaváhal – vôbec som nepremýšľal nad tým,že majú nevyliečiteľnú chorobu. Ich úsmevom som nedokázal oddolať a takskoro celé dopoludnie trávim tým, že postupne skoro všetky povláčim po celomareále ako ich nosič, až kým im nezavelia – „ňam báj“. Ide sa jesť. Deti, ajnapriek tomu, že sú chudučké, majú nekonečný apetít.
Mi ich opúšťame a Lenka (tá cica z minulého blogu)nás vezie do Pol Potovho väzenia S21. Je neuveriteľné, čo dokáže zvrátená ideológiaurobiť s ľuďmi. Mučiace prostriedky boli tak rafinované, až sa mi nechceveriť, že to dokázal tento mierumilovný budhistický národ. Počet obetí saodhaduje na dva milióny. Genocída na vlastnom národe pod rúškom ideológie„všetci rovní, niektorí rovnejší“. Ideológie, ktorá u nás vládla 40 rokova ktorej podľa mňa doteraz verí náš súčasný premiér. Pol Pot v rokoch1975-79 zrušil médiá, peniaze, z miliónového Phnom Penhu vyhnal skorovšetkých obyvateľov na vidiek, kde pracovali v družstvách. Častokrát nemaličo jesť, pretože skoro všetko, čo vyprodukovali sa vymieňalo za zbraňe. Všetci mali rovnaké oblečenie, rovnakévlasy...Pol Potovo vraždenie sa zameralo na inteligenciu, častokrát bolidôvodom obyčajné okuliare. Toto kruté obdobie ukončil až vpád Vietnamcov potom, ako Pol Pot začal vyvražďovať Vietnamskú komunitu.
Sedím na dvore väzenia a ukladám si myšlienkya pocity, keď v tom zbadám dve neprehliadnuteľné postavičky. Marca Lee. Keď sme sa lúčili v Siam Reap, Lee povedal, že sa určitestretneme v Phnom Penhe. Aj napriek tomu, že sme na seba nemali žiadenkontakt. Ďalší malý zázrak. Ideme sa spolu najesť do čínskej reštaurácie, kde Evkarozpráva o šoku, ktorý som jej pripravil. Lee jej hovorí: „He will findyou in the middle of the jungle“ (preklad – nájde ťa aj uprostred džungle). Jazatiaľ bojujem s obrovskou rezancovou polievkou a kuracím mäsoms...rezancami. Ale najlepšími na svete, tradičné čínske, ručne robené (to znieako reklamný slogan:)
Druhý deň ideme objavovať čaro veľkomesta na motorke. Prvýkrát šoférujem niečo také, bojím sa o seba a najmä o Evku, ktorásedí za mnou. V divokej ázijskej premávke to nie je žiadna sranda,našťastie sa ten diabolský stroj naučím ovládať veľmi rýchlo a už si tomedzi tisícmi iných motorkárov valíme na River Side – promenádu pri rieke TonléSap, z ktorej vidno aj magický Mekong. Po nábreží sa prechádzajú mnísiv oranžových rúchach, feťáci, mladí aj starí...Obdobie „všetci rovní“ sateda v Kambodži definitívne skončilo a mesto nám ukazuje svojupestrofarebnosť.
V Phnom Penhe sme spolu strávili skoro týždeň, vypilisme litre fantastickej ľadovej kávy so salkom, rozprávali sa s červenýmkmérom, nakupovali na „Russian market“ neuveriteľne lacné tričká a inésuveníry...Jedli sme vynikajúce ázijské špecialtity aj hnusné a drahéfrancúzske palacinky. Vozil som na cyklorikši jej majiteľa a ešte som mudal peniaze na raňajky. Stretli sme Amerického budhistického mnícha. A hlavnenám spolu bolo úžasne...
Makak exhibicionista
Na centrálnom trhovisku....
Chlapci sa po kúpeli v rieke Tonle Sap ukazujú pred mojim objektívom.
Mladá bezdomovkyňa a jej rodinka.
Mních uprostred rušnej ulice.
Parkovisko cyklorikší.
Aj takýto náklad sa dá opdviezť na motorke.
Mnísi pred kráľovským palácom.
Zaspať sa dá kdekoľvek.
Ranná meditácia.
Život na vode.
Mníška.
Kontrasty ulice.
Mnísi vedú častokrát svetský život.
Ale ich úloha v živote bežných ľudí je dôležitá.
Tu si môžete kúpiť pomaranče a...
