Prečo cestujem?

Nemyslím to klasické do práce a späť, stereotyp bežného života. Chcem písať o cestovaní za neznámom. Dalajláma hovorí, že človek by mal aspoň raz do roka navštíviť miesto, na ktorom ešte nebol. Je to jeden z bodov jeho „návodu na šťastný život“. Spomeniem si na to, keď sadám do lietadla, ale aj keď prvý krát stúpam na kopec niekoľko kilometrov od domu. Prečo ho mám tak rád? Pomôžem si hlbokou otázkou z pesničky jednej nemenovanej kapely bratov z Košíc.: čím to je?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Obrázok blogu


Trmácanie sa vlakmi a autobusmi, nekonečné chvíle na nepohodlných sedadlách, snažiac sa nájsť vhodnú polohu pre moje dlhé nohy. Hodiny čakania na zmeškané indické vlaky, pozorujúc potkany, preháňajúce sa po koľajniciach. Vracajúci (to je ešte slušné slovo) spolucestujúci v nepálskych autobusoch. Otlačený zadok od železnej konštrukcie na streche autobusu. Šialený taxikár používajúci iba diaľkové svetlá a aj to len vtedy, ak má pocit, že proti nemu niečo ide.Prebdené noci v nočných vlakoch strávené na zemi.
To všetko som absolvoval, aby som sa dostal na miesto, ktoré som si vyhliadol. Častokrát som dal len na odporúčanie úplne cudzích ľudí a šiel do malého mestečka v púšti, na pláž mimo známych centier. A nikdy som to neľutoval. Každé miesto má špecifickú atmosféru, všade sa dajú stretnúť zaujímaví ľudia, dôvodom nemusí byť Tadžmahál alebo Ajfelofka. Na fotkách som ich videl tisíc krát. Sú pre mňa ako Britni Spírs, videl som ju už toľkokrát, že ma neláka vidieť ju osobne. Západ slnka v púšti, odraz mesiaca na hladine jazera, príjemný rozhovor z domorodcom alebo oheň v ústach po zjedení „čiknčili“ sú pre mňa tie pravé ingrediencie cestovania.
Mám pocit, akoby som si zo svojich ciest pamätal každú minútu. Asi je to tým, že pri cestovaní sa život neuveriteľne zjednoduší. Treba mysleť iba na to, ako a kam sa dostať, kde spať a čo zjesť. Nedvíhate telefóny, nebeháte po obchodoch a bankách, neplatíte účty. Čakáte niekoľko hodín na vlak a na nič nemyslíte. Zvyknete si, tak isto, ako si zvyknete pár dní po návrate dupať od nervozity, ak emhádéčka mešká viac ako 5 minút.
A čo je na takom nezávislom cestovaní najnebezpečnejšie? Asi len to, že sa stane závislosťou. Ak aspoň raz do roka nevypadnem niekam ďaleko, neuveriteľne ma to štve. Všade na svete žijú dobrí aj zlí ľudia. Pravdepodobnosť, že do vás skoči 140 kilový hlavohruď pre škaredý pohľad je v Bratislave neporovnateľne vyššia ako napríklad v Kátmandú. Preto treba odhodiť strach a katalógy cestovných kancelárií (aj tých „dobrodružných“) a kúpiť si letenku. Do Peru, Indie, Maroka… Kamkoľvek, kde nájdete úplne iný svet, pretože aj napriek určitým rizikám vám dá viac ako vezme.

Filip Jánoš

Filip Jánoš

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Ľahké kroky, už cítia beh, v našich stopách sa roztápa sneh, už nič viac nepadá. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáoutdooron the roadSúkromné...len tak...

Prémioví blogeri

Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

313 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Radko Mačuha

Radko Mačuha

217 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu