Roman má 37 rokov, je z Olomouca a spoznali sme ho na Súľove pred tromatýždňami. Má priateľku Helču, čierneho Passata combi a jeho každé piateslovo je "vole". Martin občas robí modela, má strašne hrubý hlas alezenie je pre neho prirodzené ako chôdza. Zuzka má 18 rokov a Martinju zohnal cez legendárnu lezeckú diskusiu na james.sk. Musela sa spýtaťrodičov, či ju pustia, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a my sme jučakali s ružovými a žltými balónikmi na Mlynských nivách. Keď prišla,môj balónik vyfučal a ostatní členovia delegácie boli na toalete.
Nákup v Tesco prebehol bez problémov, a kufor Passatu sme doplnilikonzervami, chlebmi, sladkosťami, nátierkami a rybyčkami (to aby smemali svieži dych) a vyrazili sme na juh. Pri Parndorfe sme trochapoblúdili, ale keď nám Martin niekde vo Viedni podal produkt pezinskýchpivníc červenej farby, začalo mi to byť jedno. Okolo polnoci smedorazli do kempu, ktorý vlastní milý Slovinec Drago. Vpadli sme doakéhosi skladu, kde sa nachádzala malá umelá stena a pod ňou, na mojuveľkú radosť - matrace. Zaspal som, ani som nevedel ako.
Dôsledky vplyvu omamných látok, ktorých značné množstvo kolovalo vmojej krvi, som cítil ešte ráno. Prvý, rozliezací deň sme strávili voblasti Črni Kal, lezením ľahších ciest, večer sme sa rozhodli, dať sialkoholový rest day a trávili sme ho hovormi v klasickom lezeckomžargóne. Citujem: "z takej malej škrabky dlhý prečah do celkom dobréhobočáku, vysoko nohy a si v takom madle, ale musíš sa do neho dobrenavážiť, aby bralo, namadžuješ, cvakneš, vyklepeš a potom idenajťahšie..."
Druhý deň, s čistou hlavou, rozdelili sme sa na dva tímy. Martin aZuzka šli nacvičovať ťažké cesty do previsnutej oblasti plnej borcov zcelej východnej a južnej Európy s menom Mišja Peč a ja s Romanom znovado Kalu. Začalo sa to zle, liezol som ako... no, nebudem vulgárny, aleneskôr som sa rozliezol (aj vďaka Romanovej psychoterapiipozostávajúcej z ešte častejšie sa opakujúceho vole) a vyliezol dvecesty, ktorých obtíažnosť je len pol stupňa od môjho maxima. Roman sanecítil vo svojej koži a tak liezol len ľahšie veci. Jedna z nich sa mustala osudná. Od začiatku som mal blbý pocit - Roman sa klepal, liezolako (veď viete čo) a tak sa stalo, že zrazu len zakričal "voleee" a užletel. Z metra, bohužiaľ na nie práve najlepšie dopadisko. Chvíľu sazdalo, že je všetko v poriadku, ale Roman, pri pokuse postaviť sazistil, že to dokáže len s jednou nohou...
Tretí deň je na výjazde tzv. "rest day". Romanov zdravotný stav sanezlepšoval a tak sa rozhodol. Nechá nám auto a on sa z neďalekéhoTerstu dopraví vlakom domov. Za tie dva dni doma stihne urobiť biznis anám nechce pokaziť dovolenku. Ostali sme s otvorenými ústami, ale vkonečnom dôsledku to bolo to najrozumnejšie riešenie. V Terste sme sipri hľadaní pizzerie (kto by bol povedal, že to bude v Taliansku takýproblém) v pokluse pozreli mesto, odprevadili Romana a večer sme sa v"búde" zišli s troma Slovákmi, Maťom, Braňom a Marom, ktorý po vypočutípríbehu, ako sme prišli k tomu čiernemu Passatu, sucho skonštatoval:"tak takýto príbeh som ešte nepočul".
Zvyšné dva dni sme sa venovali likvidovaniu našich prstov, predlaktí aramien v Ospe. Najmä končeky prstov dostávali zabrať od malých a riadneostrých chytov a tak som posledný deň nedokázal vyliezť ani prd. Vďakatejto indispozícii som sa stal svedkom krásneho prelezu jednej znajťahších ciest na svete 14-ročným Adamom Ondrom z Brna. Chlapec saprebehol v ceste s neuveriteľnou ľahkosťou a eleganciou. Ak porovnámjeho výkon napr. s atletikou, je to niečo podobné, ako keby zabeholstovku pod 10 sekúnd.
Amy, občasní víkendoví "hovnolezci" stále predvádzame panické pohyby vtých našich šestkách a tešíme sa zo vzduchu pod nami. A o tom lezenieje.
Tu sme bývali... Na smútok mamy, poriadok v mojej izbe vyzerá podobne ako na zábere...
Relax in the morning after opica
Relax before opica
V tom opare je Terst a more... Keď som ho v posledný deň zbadal, skoro mi oči vypadli.
Lezenie v Črnom Kale. Nádherné línie, odporúčam.
Lúčenie s Romanom, aj pizzu sme mu doniesli... to za toho Passata:)
Sven Väth a bezďák Stefano... alebo Luigi?
Toto majú obyvatelia Ospu kusok doslova za domom.
Braňo má jednoducho štýl.
Martin v ceste Octoberfest za 8a. Keby vedel, že prídem a budem ho fotiť, to tričko si dá určite dole.
Wunderkind Adam v ceste Martin Krpan za 9a.
