Jarné túry sa začínajú nosením lyží. Tentokrát asi kilometer po rovine.
Prvý kompaktný fľak snehu a tak dávame na nohy lyže.
Moje Fischerky s podpisom uja Kammerlandera, frírajdermi prezývané aj "bežky"
Andrej urobí strašne veľa zhybov, preto tie ramená
Už sa nemôžem dočkať...
Počasie je krásne, scenérie sľubujú intenzívne estetické zážitky.
Aj skialpinisti sú len ľudia.
Je strašne teplo, sneh je mäkký, lavíny našťastie popadané.
Nevidno to, ale strašne sa potím.
Týmto údolím ide cesta na vrchol. Je strašne dlhé.
Hore dole hore dole...
Prvé oblaky sme celkom privítali.
Pod stenami hlavného vrcholu - hmla, vietor, zima... ale krása.
Síce sa usmievam, ale mám toho plné zuby.
Zvrcholu sme takmer nič nevideli. Počasie sa zmenilo za necelé dvehodiny. Ale aj tak to stálo zato. Lepšie ako sediet v kancelárii, nie?
