A Camp – sólový projekt Niny Persson z TheCardigans akoby nazanačil, ktorým smerom sa bude uberať jej materská kapela naalbume Long Gone Before Daylight, aj keď v časoch nahrávania A Camp nebolozďaleka isté, či sa Cardigans ešte niekedy dajú dokopy. Najväčšia sila albumuje Ninin príjemne sfarbený hlas a texty, ktorým vďaka speváčkynmu prejavuuveríte na prvé počutie. Mám pocit, že dievča si toho odžilo dosť a vďakatomu môžme jej „depky“ prežívať autenticky spolu s ňou. Po hudobnejstránke je zaujimavý silný vplyv country a zvuk, ktorý nazývam „modernéretro“. Možno si pamätáte na hit I Can Buy You s výraznou ústnouharmonikou.
Busted Stuff – Dave Matthews Band
Tento album neopustil môj prehrávač od momentu, keď som hoprvý krát zapojil do počítača. Dave Matthews Band ho vydal ako „ospravedlneniesa“ ortodoxným fanúšikom po dosť komerčnom albume Everyday (je to ale skvelýalbum so silnými pesničkami, ibaže je ľahšie stráviteľnejší)Sú na ňom pesničky vytiahnuté zo šuflíka, ktoré sa s rôznych dôvodovnedostali na predchádzajúce albumy. Napriek tomu vzniklo geniálne dielo, bezktorého si diskografiu DMB neviem predstaviť. Písať o ich hudbe je nadiplomovku, ale spomeniem aspoň najvýraznejšie prednosti tohto americkéhozoskupenia. Skvelé pesničky (po hudobnej aj textovej stránke) hranéneuveriteľne pestro a živo špičkovými muzikantmi s jazzovými koreňmi.Dave Matthews má úžasný hlas niekde medzi Stingom, Paulom Simonom a EddieVederom, spieva nádherné zmysluplné texty (jeho pesničky znejú fantasticky ajs jednou gitarou). Mal som v živote veľmi veľa hudobných vzplanutí,ale Dave Matthews Band je láska na celý život. A ich bubeník je boh,howgh.
On an Island – David Gilmour
Keď počúvam jeho sólo v Comfortably numb, vždy manapadne, že žiadnemu gitaristovi sa do pár tónov nepodarí dať tak veľa emócií,citu a melodickosti. Preto som sa veľmi tešil na Davidov sólový album. Neprinášasíce nič nové, ale príjemné melódie, skvelá atmosféra neopakovateľný zvuk gitary robia On an Island dobrým meditačno-relaxačnýmalbumom. A pesnička The Blue je jedna z najlepších vecí, akú viempredstaviť pri milovaní. Práve pre to mi momentálne jeho počúvanie robíproblémy a na jeho plné vychutnanie si ešte istý čas počkám.
Heathen – David Bowie
Ďalší klasik, ktorý si toho na hudobnej scéne preskákalhádam všetko. Heathen je oproti predchádzajúcim popovým Hours aleboelektronickom Earthlingovy najrockovejší album. David si nahral takmer všetkynástroje sám (okrem basgitary a bicích – skvelý Jimmy Chamberlain zo Smashing Pumkins). To, čo ma na albume fascinuje jefakt, že ten človek zložil už stovky pesničiek, napriek tomu je na Heathen neuveriteľneveľa skvelých nápadov a melódií. Jednoducho album bez jednej slabejpesničky s temnejšou atmosférou, z ktorej občas presvitajú malézáblesky optimizmu.
Sin Pecado – Moonspell
Portugalský gothic metalisti Moonspell a ich najlepšía najmelodickejší album počúvam už niekoľko ro©kov a stále maneomrzel. Temné melódie, plný zvuk gitár, zaujímavé elektronické experimentya náznaky world music - pestrá zmes, ktorá jednoducho nenudí.
Surprise – Paul Simon
Asi najväčší „surprise“ tohto roka. Aspoň pre mňa. Vždy somuznával jeho pesničkárske kvality, ale nikdy som ho vedome nevyhľadával.Posledný album ma ale dostal a momentálne to je moje No.1. Paul si totiždo štúdia zobral Briana Ena, človeka, ktorý ako producent stojí za poslednýmidielami U2. Svojimi „čarami“ nepotlačil krehkú silu Paulových pesničiek, ale úžasným spôsobom dotvoril ich atmosféru.Na istom rádiu (na ktorom asi) beží singelOutrageous, ale najsilenjšie na mňa pôsobí úvodná How can you live in theNortheast s dokonalou gradáciou na konci a Wartime prayerss gospelovým zborom. Odporúčam.
Deň medzi nedeľou a pondelkom – Peha
V poslednom čase som si myslel, že základným kritériompočúvateľnosti slovenských popových kapiel je pre mňa to, aby som sa pri ichpočúvaní nehanbil. Možno mi neuveríte, ale ak počujem istú bezmennú kapelu,začnem sa červeňať a premýšľam, ako pred toľkou životnou múdrosťou újsť.V prípade Pehy ale môžem povedať, že sa nielenže nehanbím, ale naopak, ichhudba je pre mňa príjemným prekvapením. Konečne kapela, ktorá si dáva naozajzáležať na zvuku a aranžoch, má skvelé texty a na rozdiel od svojhospeváckeho expartnera pozná Katka Knechtová hranicu, keď začína byť expresívnyprejav skôr kvičaním prasaťa na bitúnku. A aj napriek neuveriteľne vysokejfrekventovanosti v slovenskom étery môžem zodpovedne prehlásiť, že "Spomaľ"je nazaj skvelá pesnička
.
Splinter - Sneaker Pimps
Temnota a smútok, skvelý zvuk, výborný vokál, ale stálesa neviem zbaviť dojmu, že sa to všetko príliš podobá na Massive Attack. Razdarmo, kráľ môže byť len jeden.
Under the Iron Sea – Keane
Ich debut Hopes and Fears je pre mňa spoločníkom na chvíle,keď sa cítim na dne. Jeden z mála albumov bez najmenšej slabiny. Preto somsa veľmi tešil na druhý album kapely, ktorú vždy opisujem ako „tí, čo nemajúgitaristu“. Nemám ho ešte tak dokonale napočúvaný ako debut, ale môj prvý pocitje, že kapela sa posunula dopredu najmä po zvukovej stránke. Viac zvukov,experimentov, vyššia inštrumentálna zručnosť, temnejšia atmosféra, zároveň všakmenej naozaj silných pesničiek a príliš silný vplyv U2. Asi sa s týmnedá nič robiť – to, čo pre britské kapely znamenali až do konca minuléhostoročia Beatles, znamenajú na začiatku tretieho U2. Ich silný vplyv som sivšimol už na ostatnom albume Coldplay. Nechcem tým ale povedať, že to je naškodu, práve naopak, úvodný rif v „Is it any wonder“ je jednoducho skvelý,aj keď „jutuovkský“ ako bič. A hraný na klavíry.
Up – Peter Gabriel
Ostatný album tohto génia liezol do mojich uší síce dlho,ale keď sa tam dostal, už tam ostal napevno usadený. Na začiatku nechápete, čosa deje, len tiché ambientné zvuky. Po pár sekundách sa na vás vyvalízakvílenie gitary Davida Rhodesa a tá pravá temnota sa začne. Gabriel sa tenotkrátmiesto world music venuje svojmu vlastnému ja – tomu temnejšiemu. Opäťfantastický zvuk, hranie sa s najmenšími detailami (podľa mňa strávilv štúdiu viac času, ako všetky slovenské kapely dokopy za rok),fantastický inštrumentalisti (kto iný, ako Tony Levin alebo Manu Katche).Jednoducho zážitok pre uši aj (temnú) dušu. Najsilnejším momentom je skladbaSky blue v ktorej spievajú Blind Boys of Alabama - štyria slepí černosis neuveriteľnými hlasmi. Vždy, keď počúvam tento album, hovrím si, ako môžebyť v takom úspešnom človeku, ktorý dosiahol takmer všetko, čo mohol, toľkosmútku. Podľa textov to ale vyzerá, že sa opakuje staré známe – za všetkýmhľadaj ženu.
Príjemné počúvanie.
