"Priateľstvo je dôležitejšie ako hory"
S "láskou pre život" a s peniazmi na dne jeho životných hodnôt žil a hovoril to, čo ho naozaj tešilo. Napriek tomu to nebol žiaden samovražedný horolezec - vrchol osemtisícoviek zdolal 12 krát. Bol rýchly a silný, ale zároveň veľmi úprimný voči sebe, ak bolo riziko priveľké. Aj tentokrát sa včas dokázal otočiť - spolu s jeho spolezcom Horiom liezli nepretržite 16 hodín. Zo štvrtého tábora volal s vysvetlením, že už nemali fixné laná a pritom ich ešte čakalo ťažké lezenie.
No už o polhodinu sa u neho začali nečakane prejavovať mrtvicu pripomínajúce symptómy. Ostali uväznení na najsmrtiacejšej hore sveta a zúfalý Horia začal volať doktorov cez satelitný telefón. Ich nič netušiaci parťák, Rus Alexej Bolotov pokračoval na vrchol a Horia tak požiadal o pomoc dvoch lezcov, ktorí ostali na hore - Ueliho Stecka a Simona Anthamattena, Švajčiarov s neuveriteľnou kondíciou.
"Keď sme počuli Horiovu vystresovanú prosbu, hneď sme vedeli, že ideme pomôcť", povedal neskôr Steck. "Nedokázal by som žiť s tým, že by som sa nevybral na pomoc a namiesto toho sa pokúsil o vlastný výstup". Stena bola obsypaná snehom, výškové vybavenie oboch Švajčiarov bolo vysoko na inej ceste, no vedeli, že Inakiho stav nedovoľuje žiadne zdržovanie. Bez váhania sa vybrali za Španielmi, v oblečení vhodnom len do základného tábora. Po ceste stretli Alexeja, ktorý sa práve vracal zo svojho úspešného výstupu. Zatiaľ sa Inakiho stav prudko zhoršoval - mohol síce jesť a piť, ale nedokázal ani chodiť a ani rozprávať.
Zhoršoval sa aj stav samotného Horiu, ktorého Švajčiari posielali nadol. Horia ale nechcel nechať chorého kamaráta samého. Rýchly postup nezvládal ani mladý Anthamatten, u ktorého sa začala prejavovať výšková choroba a keďže ani jeho vybavenie nebolo dostatočné, rozhodol sa vrátiť. Ueli teda pokračoval sám, ale vedel, že dostať sa k uväznenej dvojke je jedna vec, no dôležitejšie je dostať chorého Inakiho dole. Začalo sa teda mobilizovať ďalšie mužstvo, pozostávajúce z troch Šerpov, Poliaka Roberta Szymczaka a Rumunov Alexa Gavana a Mihneu Radulesca. Všetci boli vrtuľníkom prepravení vysoko na horu. Lena Lateninová z Ruska zorganizovala náhradný tím, v ktorý viedol Rus Sergej Bogomolov, ku ktorému sa pridal Kazach Denis Urubko a Kanaďan Don Bowie, ktorí sa potom, ako zlyhalo vysadenie vrtuľníkom kvôli zlému počasiu, "vybehli" rýchlo do druhého tábora. Poliak Artur Hajzer poskytol na diaľku detajly o ceste a Javier Corripio poskytol predpovede počasia.
V čase, keď sa blížil Uueli Steck, strávili Horia a Inaki už týždeň na hranici "zóny smrti". Vo výške tretieho tábora na Evereste, strávil Horia 3 dni, počas ktorých sa staral o umierajúceho kamaráta. Keď sa Ueli blížil, zavolal Horiovi, ktorý začal zostupovať a tak si zachránil život. Keď sa po hodine a pol stretli, Horia ledva chodil. Ueli mu dal dávku Dexamethazonu, jedlo, pripravil mu jedlo a pitie a dal mu kofejnovú tabletku. Evidentne sa mu polepšilo a bol schponý bezpečne zostúpiť do tretieho tábora, kde sa ho ujal Simon. Okolo 4-ej hodiny popoludní sa Ueli konečne dostal k Inakimu. Ten rozoznal jeho hlas a dozvedel sa, že hore ide aj Denis a Don, aby mu pomohli s transportom. "Nemohol sa takmer vôbec hýbať a nedokázal si ani sadnúť. Dal som mu napiť a dávku Dexamethazonu. Inakimu sa polepšilo, ale stále nebol schopný pohnúť sa dole. Myslím, že vedel, že pomoc je na ceste, ale neviem, či si to skutočne uvedomoval. Inaki bol veľmi rád, že nie je sám a že o neho bude postarané", povedal neskôr Ueli.
V piatok ráno, Mihnea, Robert, Sergej a Šerpovia dosiahli druhý tábor a Denis Urubko bol len 4 hodiny do Inakiho a Ueliho. Inaki požiadal o kávu, ale žiadnu nemali a tak mu dal Ueli napiť vody. Pár hodín na to Inaki umrel...
Ueli musel stráviť ešte jednu noc v strašnom štvrtom tábore a nakoniec zostúpil pri zlej viditeľnosti len vďaka GPSku. Viditeľnosť bola 2-3 metre a nebezpečenstvo lavín obrovské. Našťastie sa všetkým, čo sa na akcii podieľali podarilo bezpečne zostúpiť do základného tábora.
Prianie, aby Inaki ostal medzi živými z nich urobilo skutočných hrdinov, pričom preukázali krásny príklad skutočných horolezeckých schopností a ducha celému svetu. Hrdinský pokus o zácharanu ostane navždy Inakiho odkazom. Jeho pritelia pre neho urobili to, pre čo žil celý svoj život.
Inaki bojoval za práva Tibeťanov, bojoval proti komercionalizácii horolezectva, proti klamstvám o dosiahnutých vrcholoch,. "Pamätám si Inakiho oči, boli také priehľadné", povedal Šerpa Nima Nuru. "Vždy sme sa starali o našich klientov ako o hostí, ale Inaki bol iný - v Nepále sa cítil dobre, mal rád našu krajinu a ľudí a nás bral ako právoplatných členov tímu".
Na záver slová hlavného hrdinaäu záchranného tímu Ueliho Stecka: "Nikdy sa nevzdávaj, ak je aj najmenšia šanca, že sa všetko obráti na dobré".
