Mám kamaráta, študoval ekonómiu v Rakúskua v súčastnosti vedie firmu, zamestnáva 50 ľudí a až na jehočasovú zaneprázdnenosť sa mu vlastne celkom darí. Napriek tomu ma minulešokoval vyjadreniami o tom, aký bol predchádzajúci režim dobrý. Všetkypotreby, ktoré teraz máme v nás vraj vybudoval súčasný systém – potrebucestovať, hovoriť slobodne atď. Nechápavo som krútil hlavou a pýtal sa sámseba, kde sa to v ňom berie. Prečo si tak doslova „serie do huby"? Genézaje jednoduchá – jeho otec, socialistický ekonóm do neho stihol nainfikovaťniekoľko svojich „socialistických“ názorov. Aj napriek tomu, že žijea pracuje v slobodnej a demokratickej spoločnosti, niečov ňom, ostalo pred rokom 89. Tento kamarát je našťastie inteligentný muž,ktorý si uvedomil, kde je sever a že keď chce slušne žiť, musí makaťa makať. A tu sa dostávame k jadru problému.
Socialistický systém, v akejkoľvek forme, či už akodemokracia (http://www.libinst.cz/clanky.php?id=663) alebo tvrdý komunistickýrežim sú demotivujúce. Berú človeku schopnosť zobrať život do vlastných rúk,dovoľujú spoliehať sa na štát a jeho úradníkov v prípade vlastnýchprblémov. Daňový a sociálny systém ťahá tých šikovných smerom nadola umelo k nim približuje skupinu lenivých a neschopných ľudí.Práve otvorený a motivujúci systém umožňuje skutočné riešenie ich problému– sociálne dávky sú len dočasná pomoc, deformujúca spoločnosť aj ľudskúpodstatu. Skutočným riešením je motivovať človeka, aby sa vzdelávala pracoval na sebe, vďaka čomu sa pred ním otvoria lepšie možnosti.A je jedno, či ich využije doma, alebo odíde do sveta. Čím menej štát regulujea zasahuje, tým je snaha a motivácia urobiť niečo so svojim životomvyššia a tým sa štát/trh/jednotlivec chová prirodzenejšie. Toto nie jesúboj liberalizmus – socializmus. Toto je o duševnom postoji každéhočloveka – som slobodný alebo závislý. Bohužiaľ, tento náš postoj bolzdeformovaný predchádzajúcim režimom, ktorý tieto hodnoty potláčal a ktorýsa snažil nahradiť náš vlastný pocit zodpovednosti aparátom štátnych úradníkova pomýlenou ideológiou. Práve preto teraz veľká skupina ľudí uverilaslovám Róberta Fica. On im vlastne sľúbil viac peňazí za menej práce. Veď im tozaplatia tí, čo majú. Tí, čo makajú dlho do noci a cez víkendy, tí, čo legálnoucestou a tvrdou drinou niečo dosiahli. Tí, ktorým jeho voliči hlúpozávidia.
Fico dokázal osloviť širokú skupinu ľudí (podľa mňa si dalspraviť drahý marketingový prieskum) a trafil na typické potrebya črty totalitou poznačeného národa. Vyjadreniami o zdanení monopolov,milionárskej dani atď využil závisť, lenivosť, ale aj mnoho chýbpredchádzajúcej vlády. Veď kritika z opozičných lavíc sa robí veľmijednoducho.
Slovensko ešte nedpospelo do štádia, keď ľudia zvoliapolitika, ktorý im sľúbi len „pot a slzy“. Chceli by sme prosperitu hneďa zaraz, bez boja a obetí. Fico nám ju sľúbil. Ale ako mnohí vieme,čaká nás len cesta späť. Slovensko má jednoducho zlú karmu.
