Tomaž sa narodil 18. februára 1969 v Slovinskom hlavnom meste Lujbljana. V tejto malej ale krásnej krajine sa rodí asi najväčší počet špičkových alpinistov na obyvateľa - od 80-tych rokov sú to najmä Slovinci, ktorí posúvajú hranice alpinizmu. Mená ako Marko Prezelj alebo Silvo Karo sa tešia úcte v celom horolezeckom svete. Odkedy sa ako 18 ročný stal členom horolezeckého oddielu, podnikol takmer 1500 výstupov, z ktorých bolo 70 prvovýstupov.
Svetovou špičkou sa stal vďaka extrémne ťažkému prvovýstupu v južnej stene Daulaghiri (VII, 90°, M7+). Sám vyliezol extrémne príkru a nebezpečnú stenu, takmer stále ohrozovanú lavínami, alpským štýlom. Aj napriek tomu, že po deviatich dňoch lezenia usúdil, že na vrchol mu už neostali sily, ostane jeho výstup navždy zapísaný ako jedna z najväčších ukážok nezlomnosti ľudského ducha.
Jeho ďalší príbeh je krutým dôkazom o vrtkavosti ľudského šťastia. Necelý rok po výstupe spadol pri stavbe domu z výšky troch metrov a dolámal si obe nohy. Lekári mu predpovedali vozíček do konca života, absolvoval desať operácií a niekoľko krát sa ocitol v ohrození života. Po roku sa ukázalo, že bude schopný používať svoje nohy aj napriek tomu, že pravá je o 2 a pol centimetra kratšia a ľavý členok čiastočne ochrnutý. Všetci si mysleli, že už nikdy nebude liezť.
Hneď ako sa postavil, spomenul si na to, čo si hovoril počas aktívneho alpinistického života - "Himaláje boli stvorené pre mňa". Už dva roky po nehode sa zúčastnil na expedícii na najnižšiu 8-tisícovku Shisha Pangma, v roku 2003 vyliezol novú ťažkú cestu v južnej stene Aconcagui a prvý krát sa pokúsil o Rupálsku stenu Nanga Parbatu.
Minulý rok vyliezol prvovýstup v pravej časti južnej steny Annapurny typickým Humarovským štýlom - alpsky, sólo a bez vrcholu. Život ho naučil, že cesta je cieľ. A on po tej svojej kráča (či skôr lezie) aj naďalej v tichosti a bez prehnanej publicity.
Viac nájdete na www.humar.com
