Noc tuleních pásov

Kedysi dávno, keď ešte neexistovalo slovo skialpinizmus, používali eskymáci na pohyb po nekonečných pláňach lyže, na ktoré zospodu pripevnili kože z tuleňov aby tak zabránili podšmykávaniu. Odvtedy ubehlo veľa vody a na tuleních pásoch, ktoré sa už vyrábajú z mohéru a nylonu, sa nepohybujú len eskymáci, ale aj niekoľko tisíc šialencov v celej Európe a Severnej Amerike. A nelovia ľadové medvede a tulene, ale zážitky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Vyše 150 takých bláznov sa 28. februára stretlo vo Valčianskej doline, aby už za tmy a niekoľko krát za sebou vybehli tamojšiu zjazdovku a kontrolovaným šusom ju zlyžovali. Keďže sa z Modry za posledné roky stalo významné stredisko zimných športov (v Modranských pivniciach sa lyžuje aj v auguste, keď po niekoľkých pohárikoch preberáme techniku zjazdu vo voľnom teréne), rozhodol sa miestny klub "Velká Homola Modra"* vyslať troch najchudších a najrýchlejších chrtov na tieto preteky. Pre mňa, Andyho a Sveťa to bola premiéra - skúsenosti žiadne, kondícia zanedbaná (aspoň v mojom prípade), očakávania obrovské. Patríme totižto k tým masochistom, ktorých fyzická drina spojená s bolesťou neuveriteľne teší. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z Modry sme vyrazili v pomerne rekreačnom čase, keďže preteky sa začínali až o piatej hodine popoludní (to sme sa dozvedeli asi 10 minút pred štartom, keďže nám Sveťo tvrdil, že začínajú až o šiestej) a cestou sme sa zastavili v sympatickom Martinskom obchode s lacnými skialpinistickými potrebami - ani tam sme žiadnych tuleňov nevideli. Akciu sme od začiatku poňali podľa hesla "punk is not dead" a celý čas sme Sveťa presviedčali, že sa dobre vyspí aj v krčme na zemi, kde sa bude konať afterparty. Nakoniec sme ale zohnali lacné ubytovanie kúsok od zjazdovky a potvrdili si tak biednu návštevnosť slovenských stredísk počas tejto sezóny. 

SkryťVypnúť reklamu

Po rozlyžovaní sme sa rozhodli trocha zregenerovať a bez pochybností o informácii, že štart je o šiestej sme si zdriemli. Z letargie nás prebral až Andy, ktorého príroda donútila vstať a počas uľavovania začul z vonka niečo ako "13 minút do štartu". Chaos, ktorý potom nastal ťažko opísať, ale mne sa podarilo prísť na štart asi dve minúty pred výstrelom, Andymu chvíľku po mne a Sveťo si v čase, keď už všetci vyrazili lepil prvý pás. 

Prvé metre som v žalúdku stále cítil obed a beh s lyžami do kopca bez rozcvičky bol doslova krížovou cestou. Postupne som sa rozdýchal, ale poriadne odgrgnúť sa mi podarilo až v druhom stúpaní. Napriek tomu som popredbiehal aj pár pretekárov v špeciálnych kombinézach s ultraľahkými lyžami, lyžiarkami a vlastne úplne všetkým. Keďže som pretekal v kategórii "výletníci", musel som sa vyštverať po zjazdovke tri krát, borci si to dali hneď šesť krát. Tempo sa mi darilo udržiavať vďaka pretekárke, ktorá šľapala tesne pred mnou a jej vyšportovaný zadok v obtiahnutej kombinéze mi dodával psychické sily. Po prvom výšľape prišlo to, čoho som sa najviac obával - musel som dať dole pásy (áno, tie tulenie), pozapínať lyžiarky do zjazdárskej konfigurácie a spustiť sa dole kopcom. Zjazdovka medzitým slušne namrzla, ale konečne som lyžoval bez toho, aby som si dával pozor na techniku - šus, pár kontrolovaných oblúčikov a šus až do cieľa, kde som musel nahodiť pásy na lyže, rozopnúť lyžiarky... a zas do kopca. Pred šiestou hodinou sa zotmelo a tak dostali preteky mystickú atmosféru - hlavne posledný zjazd bol veľmi výživný. 

SkryťVypnúť reklamu

Do cieľa som sa dostal za hodinu a deväťtnásť minút, tým najlepším to trvalo niečo vyše hodiny. Eufória, ktorá zaplavila moje telo sa nedá opísať a bola spôsobená najmä tým, že už nemusím ďalší krát do kopca. 5 minút som čakal na Andyho, ktorý podal neskutočný výkon - s "frírajdovými" topánkami a lyžami skončil na krásnom 24. mieste. V ten deň vyfajčil krabičku cigariet a vypil 5 pív. Respect! Sveťo skončil na bodovanom 27. mieste a vidno, že sa každým dňom zlepšuje a zžíva sa s lyžami aj špecifickým pohybom. Spolubojovníkov som v cieli vítal hlasným pokrikom "Modra, Modra", čo ich vraj nesmierne tešilo. 

SkryťVypnúť reklamu

Aby nebolo príjemných pocitov málo, zatancovali sme si večer na skvelú živú muziku, rehydratovali naše organizmy zlatým mokom a úplne zničený sme sa o jedenástej vrhli do postele. 

A keďže nám nestačilo, vybehli sme si v nedeľu na Ďumbier...

* Velká Homola sa správne píše s mäkkým ľ, ale to v Modre ani nevieme vysloviť...

Obrázok blogu
Filip Jánoš

Filip Jánoš

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Ľahké kroky, už cítia beh, v našich stopách sa roztápa sneh, už nič viac nepadá. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáoutdooron the roadSúkromné...len tak...

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

764 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu