Došli sme dosť skoro a tak sme mali prvú hodinu celú oblasť len pre seba. Zoznámenie so skalou prebehlo v peknej špáre za 5-, symbolicky pomenovanej Schöne Tage - predzvesť celého dňa. Pokračovali sme smerom hore v stupňoch obtiažnosti a priestor pod skalami sa začal napĺňať lezeniachtivými Rakušanmi. Veľký rozdiel v ekonomickej sile obyvateľov bol jasný pri pohľade na ich novučičkú a nie práve najlacnejšiu výbavu. Mal som pocit, že liezť sa dá len v lezkách Five-ten (ktorých cena neklesá pod 100 Euro) a kto na sebe nemal aspoň kúsok oblečenia od Mammutu, nebol "in". Predpokladám, že väčšina čitateľov blogu netuší o čom točím, takže opäť k tomu, o čom som chcel písať.
Poobede sa začali zjavovať rodinky s deťmi. Keďže som liezol v sektore mimo toho hlavného, vedel som o ich prítomnosti iba na základe výkrikov a revu. Keď som prvý krát zbadal, aké množstvo tie zvuky vydáva, bol som trocha v šoku. Deti vyseli na stromoch, na skalách, niektoré ležali v hamake natiahnutej medzi stromami a pomedzi ne sa tmolilo niekoľko psov väčších plemien. Rodičia ich neokrikovali, keď malý blonďáčik urobil kotrmelec a rozplakal sa, nestrhla sa panika a nekonečné ľutovanie. Jednoducho pohoda. Otcovia ťahali cesty, manželky ich vyliezli na druhom konci a občas sa pridali aj väčšie deti. Jedna mamička dokonca medzi pokusmy kojila! Samozrejme, fiveteny z nôh nedala...
V okolí Viedne sú úžasne podmienky na akékoľvek "outdoorové" vyžitie. Vápencové dvojtisícovky Schneeberg a Raxalpe poskytujú nekonečné možnosti pre lezcov, bikerov, skialpinistov. Lezecké oblasti ako Peilstein alebo Adlitzgraben sú známe v celej strednej Európe. A Rakušania to využívajú. Nemám o nich idealistické predstavy, veď ich nákupné centrá sú minimálne tak plné, ako tie naše. Ale mám pocit, že ich vzťah k prírode a k pohybu je neporovnateľne lepší. Je mi jasné, že je to aj o peniazoch, ale aj o schopnosti vychutnávať si život a svet okolo.
Častokrát si hovorím, že to Rakúsko ma minulo veľmi tesne. Ak by som sa narodil 20 kilomterov na juhozápad, som tam. Našťastie, železná opona padla už dávno a my si môžme vychutnávať tie úžasné možnosti spolu s Rakušanmi, Maďarmi či Čechmi. A ktovie, čo by mi moja karma zo života ubrala.
