Možno si to neuvedomujete ale objem rečí, ktoré ľudia venujú práve tejto veličine miestami dosahuje rozmer politických tliachaní, a to je už čo povedať. A koľko takýchto rozhovorov končí hádkou? Len minulý víkend som bola nechceným svedkom troch:
1. Tá ma kozy! Malé... Hovno malé, akurát! Však ich ani nie je vidieť... Bum, bum a už boli v sebe. Išlo totiž o sestru jedného zo zúčastnených.
2. Ten je otrasný! Pozri na tú zdegenerovanú postavu! Aaaale, vyzerá milo, podľa mňa má krásne srdce. Aké srdce?! Hlavohrude nemajú srdce, a ani mozog btw, oni majú iba svaly! Krava, povedala dlhoročnej kamoške a odkráčala za tým, ktorý jej pár sekúnd predtým uslintane objednal drink.
3. Páčim sa Ti? Som pekná? Je ona pekná?! Ako je možné, že sa Ti páči?! Si odporný! Atď.... teda to bol skôr rýchly monológ, ale aj tak.
Je jasné, že väčšina takýchto „roztržiek“ vzniká iba kvôli rozdielnym kritériám a subjektívnemu hodnoteniu objektu rozhovoru. Ak by sme teda zaviedli jasnú mierku a nebodaj aj pravidlá hodnotenia, mohli by sme sa im úspešne vyhnúť.
Merala by sa krása vonkajšia (Kvo) aj krása vnútorná (Kvn), pričom základnou jednotkou by mohla byť napr. 1hvízda. Podobne ako pri základných jednotkách metrickej sústavy by mala niekde presný odliatok, aby nevznikali pochybnosti. 100 hvízd by sa moho rovnať jednej šupe a naopak, každá hvízda by bola zložená zo 100 čajočiek. Vzorec na výpočet jednotlivých Kvo alebo Kvn zatiaľ nemám, je to trošku komplikovateľnejšie ako som čakala ale návrh určite dám. V každom prípade rovnica Kvo = Kvn by bola veľmi výnimočná a obdobná rovnica s doplnkom “zároveň je väčšie ako 3,14 hvízd“ takmer na úrovni utópie.
Ľudia by sa však konečne prestali hádať kvôli tomu, či je ten ktorý zadok krajší. To, že ten Tvoj je najkrajší, by bol proste matematicky podložený a nepopierateľný fakt.
