Ako vždy, nesmieme zabudnúť okrem iného aj na najlepšiu každoročnú triednu akciu - školu v prírode. Spolu s kŕčami a trieskaním päsťami o drevenú lavicu od smiechu cez slzy spomíname....
...ako sme tancovali rituálny tanec okolo pexesa s Poccahontas
...ako Tina vyhodila papuču von z okna a potom musela aj pre ňu ísť
...ako Eliša zmlátila Šimona, keď vošiel do izby práve vtedy, keď sa prezliekala
...ako si Dávid zatĺkol klinec do zubu a nikto nechápal, ako je to možné
...ako nám Eliša v noci rozprávala o Bátoryčke a my sme sa triasli od strachu
...ako sa Alica zaľúbila prvykrát do Rasťa
...ako sme liezli na polorozpadnutú skriňu, ktorá sa nakoniec aj rozpadla
...ako sa druhá Alica na úzkej ceste skotúľala rovno do kosodreviny
...ako som skoro stúpla na vretenicu
...ako nám Kristián vždy dojedal raňajky, obed aj večeru, keď sme už mali dosť
...ako "Béčkari" (ja som bola vždy vo vyvolenej A-triede:)) rozbili okno a boli celí zakrvavení
...ako sme sa hrávali doslova nekonečnú hru na naháňačku a skrývačku a totálne vyčerpaní sme si ľahli do postele a okamžite zaspali
...ako sme si cestou na každú túru spievali "aaaa kolobouk a húl a chleba a súl a rááz, dváá, tríí, štyríí.....", tu nasleduje aj názorná ukážka. Vtedy s kamoškou odložíme kofoly a pustíme sa naprieč ulicou skákajúce a kričiace tú známu riekanku. Vraciame sa späť k našemu stolu. Opäť nasleduje nezastaviteľný kŕč smiechu. Rozlievame si kofoly.
...ako sme mávali minidiskotéky, na ktorých nikto netancoval
...ako sme hrávali "slepuchy" (to je taká hra, kde majú ľudia zaviazané oči šatkou, plazia sa po štyroch a narážajú do seba...môj nápad to nebol:))
Výbuchy smiechu utíchávajú a len sa pozeráme do prázdna (na prázdne kofolové poháre). Naraz si hlboko vzdychneme a povieme si, že tie roky na základke predsa len za niečo stáli. Aspoň za tú srandu v škole v prírode...
P.S.: Dúfam, že keď si to budú čitať moji bývalí spolužiaci zo základky, tak to zoberú so srandou ;)
