V Slovinsku si každý nájde, to, čo chce. Na severe krásne Julské Alpy, v strede zaujímavá Ljubljana (Ľubľana) a na juhu 47 km pobrežie...teda aj more s kamennými plážami a typickými prímorskými mestečkami (Portorož).
Len tak sme sa tam vybrali, veď čo - celé prázdniny pred sebou, treba začať niečím zaujímavým. Škoda len, že väčšinu času pršalo a bolo škaredé počasie. Človek by povedal, že čo už môže robiť v krajine, ktorá "opakuje" - myslím podobnosťou vlajky, ale aj jazykom a aj samotným názvom krajiny (inak Slovinsko sa po slovinsky povie Slovensko; nám povedia niečo ako Slovečško:)).
Slovinsko je rozlohou menšie ako naše Slovensko (20 251 km²). Dokonca má cca 5-krát menej obyvateľov. Platia už eurom, ceny sú celkom v pohode, aj keď to niekedy preháňajú. Susedom Slovinska je Taliansko, Maďarsko, Rakúsko a Chorvátsko. Hlavným mestom je už spomínaná Ljubljana, ktorú sa oplatí vidieť. Jej symbolom je drak, majú podľa neho pomenovaný aj jeden z viacerých mostov (Zmajski most - čiže dračí). Ako sme zistili, Slovinci nepoznajú Y (šťastní to ľudia!)a ani X (sme zistili, keď sme videli jednu upútavku na film "Seks v meste")a myslím, že ani CH. Úradným jazykom je slovinčina, ale dorozumeli sme sa aj slovensky i rusky (slovanské jazyky sa nezaprú), ale dá sa aj po anglicky či francúzsky.
Najviac ma však prekvapil prechod medzi Alpami, vnútrozemím (Ljubljana) a morským prostredím. Hlavne už samotný fakt, že do takej malinkej krajinky sa toto všetko zmestí. Kým v Ljubljane sme sa schovávali pred dažďom pod bukmi a lipami, v Portoroži sme sa nevedeli vynadívať na orchidey, figovníky, olivovníky a aloe. Srandisti...
Ešte sem hodím niekoľko nezabudnuteľých spomienok, snáď si už vytvoríte nejakú tú predstavu o Slovinsku:
Prespávačka v aute v Ljubljane na parkovisku pred domami. Draci. Digitálne WC v McDonalde v Maribore. Lepega. Tliekané aleluja na svadbe v katedrále so strašidelnými plastickými dverami. Bosý bezdomovec v daždi. Obedovanie pod klenbou. Takmer pád Majky na schodoch a vraj moje zachránenie jej života. Lezenie na pomníky. Orchidey. Raňajky na móle za sprievodu zobúdzajúceho sa mesta Portorož. Skalný hrad. Majkine prebúdzania aj facky. Konečne krásne počasie. Haluzenie na hojdačkách a zbieranie mušlí. Obrovské porcie zmrzliny. Úzke uličky. Chodenie naboso po Koperi. Krupicová kaša. Nudaplavci. Kozie mlieko. Nočné kúpanie sa v mori a následné zistenie, že nám vlastne o pol desiatej večer ani nieje zima. Krásna vôňa prímorských mestečiek. Ohrozovanie života s frisbee. 34ky. Naježená mačka. Temperamentní Taliani v autách a na cestách. Francúzština a trapas v lekárni. Dlažobné kocky a šialené teplo. Stratení v preklade v Terste. Nádherná jaskyňa (je v UNESCO) a Zuzkine lipicany. Smer Alpy a nostalgia za morom. Krutý dážď, zahmlené predné sklo a nikde sa nekončiace serpentíny. Hľadanie ubytka a porovnávanie vysokohorských cien. Nájdenie ubytka a pocit vytúženej spokojnosti. Milá teta a ešte milšia jej asi trojročná dcérka, v ktorej sme prebudili športového ducha s obyčajným balónom plus výraz na jej šťastnej tvári na nezaplatenie. Koštovka domáceho produktu a karty. Nočný babský pokec. Ranný výlet do Álp a zistenie, že jeden známy tu zahynul. Prechádzka po lesnej cestičke ku vodopádu. Odlomené kusy štítu. Úplne iný vzduch. Konečne nám počasie praje. Kurz žonglovania. Výhľad pre bohov. Vylehnenie sa na vysokohorskej tráve a psychotest s migrujúcimi obláčikmi. Opúšťanie Ápl, smer domov a nostalgia. Strašné teplo v aute. Kačičky a retardovaná labuť. Roztopená zmrzlina. Dialnice a samé euro drobáky. Paštikári (my) pri pumpe. Ďalšie teplo. Hranie badmintonu na slovinsko-maďarských hraniciach. BÖ. Blíženie sa domov a totálna únava. Lúčenie sa v Petržalke. Odprevadenie domov, sprcha a konec...
