Smrť je však súčasťou nášho života, čo síce znie dosť paradoxne, no je to tak. Isto, nikto z nás si nepredstavuje, že zomrie mladý, alebo ho už možno zajtra postihne nejaké nešťastie. Smrť sa nám spája so starobou, starými nevládnymi ľuďmi, ktorí sú pripútaní na lôžko, či s tými, ktorí sa trápia so zákernou chorobou. A práve táto choroba nás môže pripraviť aj o tie posledné okamihy nášho života.
Vedeli by sme sa s tým vôbec vyrovnať a užiť si tých päť dní naplno? Alebo by sme sa len ľutovali? Neviem si predstaviť, že mi zostáva len týchto päť krátkych dní života. Veď to nie je ani týždeň! A ten tak rýchlo uteká. Čo sa dá vlastne za päť dní stihnúť? Možno by som sa rýchlo hnala za tým, čo mi počas života nebolo dopriate, alebo čo som ešte nestihla. Ale čo by to bolo? Vždy som chcela vyskúšať paragliding, rýchlu jazdu vo formuli F1, či zorbovanie.
Viem však, že všetko to, čo chcem by som za taký krátky čas určite nestihla. No neviem si ani predstaviť, že by som svoje posledné dni strávila zavretá doma, kde by som sa len ľutovala a čakala na niečo, čo je aj tak neodvratné. A možno by som týchto päť dní využila na to, aby som ich mohla stráviť so svojimi blízkymi a známymi, na ktorých mi tak záleží. Lebo len to je v živote dôležité. Rodina, láska, porozumenie. A možno by som z tohto sveta odchádzala šťastná...
