Pôvodne sme mali s Karolom namierené do známeho klubu alternatívnej muziky Troubadour, ale koncert kapely Camera Obscura bol včera večer beznádejne vypredaný. Našťastie sa táto časť ulice Santa Monica Boulevard na začiatku Hollywoodu začína líšiť od tej ľudoprázdnej časti v Century City, kde sme nastúpili na autobus, a tak sme sa vybrali s nádejou hľadať náhradný program.
Aj keď je hlad len prezlečený smäd, pomaly sme začali inklinovať ku variante zahnať tento nepríjemný pocit nejakou tradičnou metódou. Keď sme zbadali svetielka malej japonskej reštaurácie, o nejakom váhaní nemohla byť reč. Sushi bolo tak či tak na programe toho, čo treba skúsiť počas návštevy Kalifornie, takže sme hneď vstúpili.
Za malým barom boli voľné práve dve miesta. Karol sa chopil pera a začal vpisovať jednotky do stĺpčeka Quantity do každého riadku tabuľky s názvami konkrétnej podoby sushi. Odovzdali sme zoznam s našou prvou rundou ďalej (o ktorej sme vtedy ešte netušili, že nebude posledná) a začali sa kochať umeleckou kreáciou kuchára za barom.
Na barovom pulte už pred našim príchodom na nás čakala miska s nakrájaným ďumbierom a s pikantnou pastou Wasabi zo zeleného japonského chrenu. Chuť toho prvého nám mala čoskoro pomáhať neutralizovať chuťový zážitok medzi dvoma chodmi, chuť toho druhého plnila opačnú úlohu. Funkciu ďumbiera podporovať chuť do jedla som považoval v tento večer za vyslovene nadbytočnú.
Sójovú omáčku sme si naliali sami do prázdnej misky a japonské pivo Sapporo nám doniesli na naše vyslovené želanie.
V prvom kole sme si objednali tri druhy ryby (tuniaka, japonskú rybu s anglickým názvom yellowtail a úhora), a dve morské príšery - krevetu a chobotnicu. Ryby boli veru najvhodnejšie na moje prvé stretnutie so sushi. Mohol som si vopred niekde z učebnice naštudovať, že sushi je hrudka bielej, jemne ochutenej, studenej ryže, ktorá sa schováva väčšinou pod dobrotou nachystanou zo surovej ryby, ale včerajšia vzdelávacia metóda "učenie hrou" mi vyhovovala omnoho viac. Chuť tuniaka a "žltochvosta" bola jednoducho lahodná a pripomína vám chute, ktoré vo vás vyvoláva ryba spracovaná z nášho pohľadu klasickými metódami. Úhor bol pripravený na špeciálny spôsob, zaliaty sladkou omáčkou. No čo vás tu budem zaťažovať podrobnosťami, jednoducho som si sushi okamžite zamiloval.
Objednali sme si i jednu špecialitu - Scallop, ktorú nám prichystali v priamom prenose. Môj amatérsky popis by som zostručnil do podoby, že sa jednalo o dve veľké mušle, z ktorých nám každému nakrájali tri kúsky do sushi, a sval, ktorý ostal v mušli, sme dostali zaliaty v teplej omáčke s hríbikmi a s nejakou zeleninkou.
Karola jednoznačne dostali, nabral rýchlosť a ja som sa viezol s ním. Druhé pivo sme nijako špeciálne nepomenovali, ale ďalšiu rundu sushi sme už vopred nazvali poslednou. Skladala sa medzi iným z ikier lososa a ryby s anglickým názvom smelt, obe ozdobené obsahom surového prepeličieho vajíčka, ďalej ďalšej asiryby Tamago a nejakej asisépie (squid). Informácie čerpajte inde, v tomto príspevku hľadajte len atmosféru.
Ak vás zaujíma ako sa mi darilo dopravovať lahodné sushi do úst, keď široko ďaleko nebol žiaden príbor , môžem sa pochváliť, že mi to po počiatočných ťažkostiach išlo výborne. Len milá čašníčka, keď ma nejaký čas pozorovala, chvíľu s paličkami manipulovala a keď mi ich vrátila, šlo mi to ako po masle.
Vraj takto pomáha aj malým deťom.
