Aj tento rok všetky okolnosti nasvedčovali tomu, že z Live8, akokedysi z Live Aid, nič nebude. Všetkodobré je totiž na niečo zlé. Nikdy sa nesťažujem, že nevlastníme domatelevízor, ale raz za čas je to hrubá chyba. Napríklad vtedy, keď k námpríde na návštevu Karol práve v týždni, keď sú majstrovstvá sveta vhokeji alebo ak má televízia v sobotu vysielať prenos najväčšejhudobnej udalosti v doterajšej histórii ľudstva.
Pred pár rokmisom to zachránil aspoň tým, že sme hokejového fanúšika zaviezli najeden zápas do Kolína nad Rýnom, ale Berlín je od Mannheimu, kde momentálnebývam, predsa len príliš ďaleko.
Pustil som si v sobotu o 14:00 aspoň rádio,ktoré sľubovalo byť celý čas pri tom. Už prvá polhodina vysielaniaSWR3 ukázala, že atmosféru tejto veľkolepej akcie nedokážu sprostredkovať.Ostala posledná nádej - internet.
Firma AOL (American OnLine) jev Nemecku dobre známa, sprostredkuváva služby na linke do mnohých nemeckýchdomácností. Za svoje služby si nechajú dobre zaplatiť, preto som siveľké nádeje o ich vysielaní koncertov do celého sveta cez internetnaživo a zadarmo moc nerobil.
Všetko nasvedčovalo tomu, žemoje obavy boli opodstatnené. Na webovskej stránke, kde sa malo objaviťokienko prehrávača od Microsoft, sa ani po 14:00 nenachádzalo nič, čo bysa hýbalo alebo vydávalo nejaké zvuky. Keď už bol koncert Toten Hosen vBerlíne v plnom prúde, okienko sa objavilo, ale okrem hluchej anehybnej čiernej plochy neponúklo nič, čo by stálo za pozornosť.
Znechutený som vypol počítač a odišieldo mesta. Ako hneď vysvetlím, šiel som tam kvôli muzike. Počas jazdyautom som spomínal, ako podobne beznádejne to vyzeralo napríklad v tenveľkonočný pondelok pred 13 rokmi. Bol som v tom čase sám ako kôl vplote, na univerzite v Bruseli. Po predĺženomvíkende, do ktorého sa mi priplietla skupinka českých turistov, somniektorým z nich, ktorí mi prirástli k srdcu viac,ako je zdravé, zamával za odchádzajúcim autobusom a pobral sa na svojusamotku pri univerzite. Až v ten večer som sa dozvedel, že sa budekonať koncert na spomienku Fredieho Mercuryho a takisto choroby, naktorú zomrel.
Vtedy som sa tiež pokúsil o nemožné. Ja som užtotiž koniec tohto príspevku čítal. Zamkol som izbu, kde somnemal žiaden televízor, vyšiel von na ulicu, prešiel cez cestu aodomkol dvere môjho vtedajšieho pracoviska.
Prešiel som všetkymiestnosti vyprázdneného a tmavého inštitútu, až kým som v jednejskrini nenašiel na jej dne televízor. Chvíľu mi trvalo, kým som niečimnahradil funkciu antény, ale nakoniec sa zrnenie na obrazovke zmenilona obraz. To čo potom nasledovalo, bola moja najhlbšia duševnákatarzia. Spolu s Queenmi som vyrastal a hudobná pocta, akej sa večer20. apríla 1992 dostalo ich muzike, ako i udalosti posledných dní, vybili vo mne naraz všetkypoistky, ktoré dovtedy udržiavali normálny chod myšlienok.
Od toho dňa viem, že muzika s vami dokáže spraviť i nemožné. Nevraviac, že si odvtedy, tak ako to chceli organizátori koncertu, ešte viac dávam pozor na vírusy.
Alevráťme sa späť do soboty 2. júla 2005 a ku Afrike. Dopoviem vám neskôr, čo som tútosobotu v preplnenom Heidelbergu robil, zavezme sa naspäť do nášhopríbytku v Mannheime, kde už znova na mojom stole beží počítač. Prenoskoncertov Live8 na podporu odpustenia dlhov africkému kontinentu na prvý pokus nefungoval, alepotom som to vyskúšal cez oficiálne stránky AOL v Rusku, a poviacerých klikoch to zrazu fungovalo. Začalo sa diaťnemožné.
Odtej chvíle až do polnoci, a ešte dlho po tom, sa fikcia, o ktorej sa vmédiach doteraz len diskutovalo, stala realitou. Aspoň v našejdomácnosti. Televízia a rozhlas v tento deň stratili zmysel.
Klikalisme striedavo na linky, ktoré nám podľa nášho želania sprostredkovalizvuk a obraz koncertov v mestách Londýn, Berlín, Philadelphia, Paríž,Rím či Toronto. Kvalita zvuku a obrazu bola viac ako dostačujúca, obrazsa dal pustiť na celú obrazovku, ani raz vysielanie neprerušilareklama, nikto vám do toho nerozprával, nikto sa vám nesnažilsprostredkovať atmosféru rozhovormi zo zákulisia, atmosféra koncertutu bola s vami osobne.
Boli sme doma jednoducho sami režisérmi celéhoprogramu. Keď prestavovali pódium po Green Day v Berlíne, klikli sme naLondýn, kde hrali Stereophonics. Keď bola hluchá chvíľa všade, pustilisme si záznam trebárs Pet Shop Boys z Červeného námestia v Moskve. Nawebovskej stránke šli v kuse titulky, kto kde v tejto chvíli vystupujealebo sa k tomu chystá. Krátko po každom koncerte ste mohli naoficiálnom blogu nájsť správu o tom, čo to kto kde s kým vlastne hral,takže až potom som uveril vlastným očiam, že tá štvorica starších pánovbola naozaj Pink Floyd včítane Rogera Watersa.
Čo s kým muzikav túto sobotu porobila, záležalo len od vás. Možno na vás Wish You WereHere nemalo žiaden vplyv a už úplne pochybujem, že by ste kvôlipesničke "All These Things That I've Done" od The Killers vybralinajmladšie dieťa z postielky len preto, aby si s vami mohlo zaspievaťvašu obľúbenú strofu "I've got soul, but I am not soldier". Každý podľavlastného uváženia a rozumu. Ja som petíciu podpísal.
V sobotu bolo po celý čas na čo spomínať, čo porovnávať. Pred 20 rokmi sa odohrala prvá časť koncertuLive8, vtedy pod názvom Live Aid. Už 20 rokov viem, že tam, kde je muzika,dejú sa i nemožné veci. Neveríte?
Predstavte si teda hlbokýsocializmus. Ak s tým máte problémy, skúste si ho umiestniť dooplotených priestorov vojenských kasárni v Mikulove, kam raz za rokzavierali študentov mužského pohlavia, aby absolvovali finále vojenskejvýuky počas ich vysokoškolského štúdia. Ste už dostatočne hlboko?
Organizátoritohto podujatia vedeli veľmi dobre, že nám nesmú dať jedinúchvíľku samým pre seba, program sme mali nalinkovaný od rána až dovečera.
Organizátori Toho podujatia vybrali sobotu 13.júla 1985, deň hlboko uprostred mesačného vojenského sústredenia. Slovenská televízia o prenoseToho podujatia ani len neuvažovala, činila tak len tá nepriateľská zo susedného Rakúska.
Vietesi predstaviť beznádejnejšiu situáciu? V deň PHD? To jest vParkovo-Hospodársky Deň? Nevravím, že by nás v kasárňach obchádzalamuzika úplne, nacvičovali sme napríklad pochodovú pieseň Biely dom (...a Reaganova vláda v ňom), ktorú neskôr prebral Žbirka s miernepomeneným textom. Ale koncert z hlbokého kapitalizmu vplytkom socializme uprostred kasárni? Pre mňa to bola tánajvýstižnejšia definícia tej najbeznádejnejšej situácie zo všetkýchbeznádejných situácii.
Od toho dňa viem, že kde je muzika, dejesa i nemožné. Nastavili sme anténu tak, aby ORF nezrnilo a nechalisme spoločenskú miestnosť nášho kasárenského bloku zaplaviť atmosféroufantastického koncertu. Za celý čas nás nevyrušila ani jedna zelenáguma, sedeli sme tam prakticky celý deň. V tú sobotu bol dokonca naplánovaný zrýchlený diaľkový presun. Vmojom denníku je len záznam o nejakom krátkom blízkom pochode.
Pôvodnemal byť toto koniec tohto príspevku. Sám som prekvapený z toho, čo tuďalej čítam. Na druhej strane si už dlhšie uvedomujem, že by bolo niektoré zadrhnuté súčiastky,ktoré som tak priskoro vo svojom živote odpísal, dať znova do chodu. Viem, že na ceste za nemožným mi môže pomôcť len muzika.
Mojasobotňajšia cesta za muzikou do Heidelbergu nesmela poznať prekážky.Cesta pri budove, do ktorej som mal namierené, bola olemovanázaparkovanými autami. Je nemožné nájsť v sobotu miesto na parkovanie vcentre mesta. Ale nie v tento deň a nie pre mňa. Odstavil som autopodľa mňa na ideálnom mieste pre parkovanie. Že nie som hádavý typ,obzrel som sa najprv, či sa po okolí nepohybuje uniformovaná osôbka sbločkami v ruke. Ale nič a nik také som nevidel a tak som spokojnevošiel do budovy.
Kedysi som veľmi veľa hrával na gitaru. Mnohímoji známi ešte stále majú reflex a keď sa niekde stretneme, kde savyskytne i tento hudobný nástroj, očakávajú odomňa, že si zahráme azaspievame tak ako kedysi. Možno si naozaj myslia, že sa nechávamprehovárať z rovnakých dôvodov ako za mlada, aj keď to už nemá logiku,lebo všetky moje spolužiačky sú beznádejne vydaté. Nespomínajúc analogickú situáciu ich spolužiaka.
Niečo zo mňa ubudlo, niečo cennémi chýba, chcem sa k tomu za každú cenu vrátiť. Obchod naBergheimerstrasse mi dal za pravdu, za novú gitaru budemmusieť zaplatiť riadnu cenu.
V deň, kedy podľaorganizátorov Live8 sme urobili prvý dôležitý krok smerom ku svetu bezchudoby, som ja urobil svoj prvý dôležitý krok smerom preč od chudobyducha. Ešte pár dní počkám, kým prebehne stretnutie G8 v Edinburgu, aobjednám si gitaru.
Tam, kde je muzika, deje sa i nemožné. Pozrelsom sa doma, čo je napísané na bločku, čo som našiel za stieračmi. Malsom pravdu, bolo to miesto na parkovanie. Pätnásť eúr pokuty som dostalza dve kolesá môjho auta na chodníku.
