Všetko nasvedčovalo tomu, že Žanete ku šťastiu nič nechýba. Nepôsobila síce dojmom, že by si toho faktu bola vedomá, ale kto by niečo také dnes čakal od baby, ktorá len nedávno zavŕšila 23 rokov. Raz za čas sa pochytila so svojou matkou Uršulou, ale väčšinou po škriepke nasadla do svojho kabrioletu značky Ford Mustang a na čerstvom vzduchu jej horúca hlava za chvíľu vychladla. Aj Žanetina budúcnosť bola istá, nikto nepochyboval, že jej kariéra modelky sa rozbehne k spokojnosti všetkých zainteresovaných strán.
Keď som si kupoval prvé cédečko od kapely Silkworm, o existencii nejakej Žanety som nemal najmenšej potuchy. Moc som vtedy nevedel ani o kapele samotnej, ale viete ako to chodí - tak dlho chodíte s krčahom po vodu, až raz narazíte na cédečko, ktoré zmení radikálne váš pohľad. To od Silkworm má názov Lifestyle a je z roku 2000. Obsahuje pesničky, ktoré nie sú na prvý pohľad ničím výnimočné, plynú tak jednoducho a prirodzene ako život sám, len sem-tam sa ozvú tóny, pri ktorých vami prejde triaška a uvedomíte si, že ste nažive.
Dosť som si po tohtoročnej tragickej udalosti predstavoval, čo asi robila Žaneta v roku 2000. V tom roku sa podarilo presvedčiť ostatným členom kapely aj váhavého bubeníka, aby sa konečne presťahoval zo Seattle do Chicaga. Možno Mišo niekedy Žanetu aj zhliadol, ako sedí vo svojom červenom kabriolete na križovatke a trpezlivo čaká, kým naskočí na semafore zelená.
Ja som Žanetu nikdy nestretol. Len si ju tak predstavujem, ako v roku 2000, v poslednom roku svojej nedospelosti, hltá informácie o živote zo všetkých zdrojov, ktoré vo svojom okolí našla. Asi podobne ako dievčatá a chlapci tu a teraz v jej vtedajších rokoch, dozvedá sa, čo je to láska a čo vášeň, ako bolí bolesť a ako chutí hnev, kde je pravda a kde lož, no jednoducho všetko to čo odlišuje skutočný život od toho "života" vonku. A ako sa patrí a sluší na dnešný svet, všetky tie vedomosti z reality možno získala ako z nejakej show, bleskovo a instantne.
Roky šli po roku 2000 ďalej a všetci sme nejakým spôsobom za ten čas viac dospeli. Ani neviem, či mám niečo výnimočné, čím sa pochváliť, život plynul tak normálne ďalej. Snáď len to, že sa mi akosi samovoľne podarilo pozbierať kopec cédečiek od kapely Silkworm. Na každom z nich bubnuje Michael Dahlquist. Je ich dohromady desať, čo v mojej poličke odpočívajú na dôchodku.
Tentoraz to nebola z mojej strany len hra so slovíčkami. Ak si pozriete stránky allmusic.com, nájdete u kapely Silkworm vyplnenú kolónku, pri ktorej sa máloktorá kapela môže pochváliť, ako presne vie uvedený údaj udať. V kolónke pre Silkworm je to nanajvýš konkrétny dátum. Nie tak dávny, ešte z tohto leta. Štvrtok, 14. júla. Je to kolónka pre dátum, uvádzajúci koniec existencie kapely. Moje cédečka od Silkworm sú prakticky na dôchodku.
Pre Jeanette Sliwinski začal štvrtok 14. júla 2005 úplne normálne. Len neskôr, ešte doobeda, sa pohádala s matkou a ako vždy, nasadla na svojho Mustanga. Niekedy v tom istom čase si Michael Dahlquist spolu s Johnom Glickom a Douglasom Meisom (mimochodom, všetci traja členovia nejakej tej hudobnej kapely) počas obedňajšej pauzy u firmy Shure, známej to výrobou kvalitných mikrofónov, zašli spolu niekam zajesť.
Nemám už čas ani chuť zisťovať, či v ten deň v Chicagu bolo naozaj tak dusno, že Žanetina hlava nestihla vychladnúť. Faktom ostáva, že tentoraz Jeanette s horúcou hlavou nevyčkala na križovatke, kým naskočí zelená, ale v plnej rýchlosti, ktorá vysoko prevyšovala povolenú rýchlosť v tejto časti Chicaga, narazila do auta pred sebou, kde sa tiesnili traja zamestnanci firmy na výrobu mikrofónov.
Polícii neskôr vypovedala, že sa mienila zabiť. Nevyšlo jej to, vyviazla s nevážnymi zraneniami. Zato inde bola menej neúspešná. Všetci traja zamestnanci firmy, ktorá vyrába kvalitné mikrofóny, presnejšie 29-ročný Douglas, bubeník kapely Dials, 35-ročný John, gitarista, skladateľ a spevák kapely Returnables, a 39-ročný Mike, bubeník kapely Silkworm, boli na mieste mŕtvi.
Silkworm: That's Entertainment (Lifestyle, Touch and Go - 2000), 45 sekundová ukážka
Pripomína vám ten príbeh niečo? Podobá sa to kvalitatívne na niečo z vášho každovečerného nazerania na svet? Ak stále nie, nemusíte mať obavy. Jeanette neostala v šoku, nekonala ďalej v afekte. Realita šou pokračuje ďalej.
Na scéne sa zjavuje neveriaci Tomáš. "Neviem o žiadnej hádke Žanety so svojou matkou Uršulou!" nechal sa počuť Thomas Needham pred súdom. Reagoval tak asi na fakt, že Ursula Sliwinski sa 14. júla krátko po tom, ako počula dcéru naštartovať svoj kabriolet, vybrala za autom svojej dcéry. Nemala na to samozrejme žiaden špeciálny dôvod, nieto ešte kvôli hádke s vlastnou dcérou, iba taký "divný pocit pri srdci, že sa stalo niečo zlé". Videla tak prevrátené auto svojej dcéry už krátko po nehode.
"Vravím vám, Jeanette Sliwinski bola nezamestnaná a mala vážne psychické problémy," obhajoval ju ďalej pred súdom neveriaci Tomáš. Jeanette bude mať v ňom výborného obhajcu.
Keď o dva týždne prišiel nový obhajca William Wise, prišla s ním i nová verzia o skutočnej pravde - nastalo krátke zatemnenie mysle po užití liekov. Čo sa tým chce povedať? "Len to, že moja klientka si na nič zo 14. júla nepamätá," odpovedal William Wise.
Preskočme september a poďme sa podívať, čo sa dialo v októbri. Bol to hustý mesiac, ale stihol som i niečo viac ako len pracovné povinnosti. Mal som vám to už vtedy napísať, ale to už bolo časovo na mňa moc. Mrzí ma to, mohli ste sa podľa toho zariadiť. Už začiatkom októbra som dal nové pesničky na rádio Petenyi, len som nestihol o tom podať správu. Medzi najnovšími skladbami sa objavili i štyri pesničky od kapely Silkworm. Každá mala k názvu pridanú krátku informáciu: "In memory of Michael Dahlquist".
Aha. Vy sa asi pýtate, čo robili v tom čase modelka Jeanette Sliwinski a jej obhajca na počesť pamiatky zosnulých? Tak potom treba najprv spresniť, že v tom čase už nie je na scéne pán William Wise, ktorý sa ani nenamáhal uviesť dôvody svojho odstúpenia, ale tretí obhajca - Todd Pugh. Pokračuje v tradícii a spolu so svojou klientkou to skúsili z inej strany. "Jeanette Sliwinski nie je schopná zúčastniť sa súdneho pojednávania", to netvrdím ja, ale Todd Pugh, a spolu s ním ním poverený lekársky expert.
"Ale je!", súhlasím v súdnej sieni spolu so súdnym lekárskym expertom. Pojednávanie sa odročilo na november.
V novembri som si už dal naozaj záležať. Vymenené sú prakticky všetky pesničky rádia Petenyi, tri a pol hodiny novej muziky, jedna skladba lepšia od druhej. Medzi nimi znova štyri pesničky s dodatkom v názve, ktorý sa vám ukáže v MP3 prehrávači.
Ach tak. Divím sa vám. Čo ste čakali? Ako by to malo inak pokračovať?
Obhajcom je Thomas Breen a proces sa odročil na december.
Nečakajte odo mňa, že vám vtedy k tejto téme ešte niečo napíšem. Už som raz v živote prispel do bulváru a to stačí, nebude sa to opakovať. V decembri musí hrať rádio Petenyi len tie najlepšie skladby roka 2005, čaká ma príjemná robota vybrať tie správne. Ak mám popri mojich pracovných povinnostiach stihnúť ešte i niečo napísať o albumoch roka, tak sú všetky kolónky môjho rozvrhu do Vianoc už zaplnené.
Že som vám ešte nič neprezradil k pointe v titulku tohto článku? Je to taká zvláštna kapitolka v mojom živote. Chcel som vtedy napísať o malých bežných veciach v živote, kedy sa nič nedeje a človek sa snaží maličkosťami spestriť sebe a ostatným každodennú realitu. Priznám sa, nemáme doma televízor, takže inú realitu ani nepoznám.
Nebolo to inak tak dávno. Prečítal som si ešte raz poriadne tento článok, aby v ňom ostalo málo gramatických chýb, a klikol na "Uložiť článok". A tak som prvý raz v živote napísal niečo do bulváru.
