V nedeľu to bol všeobecne zvláštny zážitok. Mali sme tu v Nemecku mutertág, takže manželka nevarila. Možno som jej to stihol navrhnúť o minútu skôr, ako nám to ona sama chcela oznámiť. Tak či onak, zašli sme cez nedeľňajší obed na výstavu do neďalekej dedinky Fußgönheim. Ak mám byť teda čo najpresnejší, odviezol som nás tam autom.
V miestnej šope, ktorá však po rekonštrukcii na to vôbec nevyzerá, vystavovali traja umelci výtvarné diela. Každý zvolil pri ich tvorbe iný výrobný postup. Naša návšteva bola motivovaná účasťou Frau Gerke-Schmitt, ktorej keramický krúžok v Heidelbergu manželka pravidelne každý pondelok večer navštevuje. Možno aj preto som sa mohol včera večer takto rozpísať.
Autorka - Ursula Gerke-Schmitt
Na výstave nás sprevádzal len najmladší syn, D.J. Petényi. Cítil sa medzi exponátmi ako doma.
Exponát vľavo a vpravo - autor Theo Schneickert, stred - ja.
Poobzeral som sa zbežne okolo seba. Plátna na stenách boli pekné, s výraznými farebnými plochami.
Autorka - Ute Fahse
"Pozri na tie obrazy, je úžasné, aké sú priestorové", snažila sa vo mne niečo prebudiť manželka. "A v týchto je použitá gáza a sadra", dodala.
Pozrel som sa bližšie. Fakt. Plochy dostali tretí rozmer. Nuž, niekto vidí.
Vráťme sme sa však späť na otvorenie výstavy. Prišli sme niekoľko minút po začiatku. Bol som autom, tak som všetku svoju pozornosť odvrátil od stola s občerstvením ku pódiu s muzikantmi. Niekde na konci tohto príspevku vám ich predvediem, ale teraz ešte nie sme tak ďaleko.
Dvaja muzikanti hrali dohromady na tri nástroje. Naraz. Tak to bolo napísané v programe.
Najjednoduchšie bolo medzi nimi rozoznať tabla. To som bol múdry už na mieste, lebo som sa to pred odchodom na výstavu naučil z Wikipédie.
Horšie to bolo s didgeridoo. Nemal som predstavu, ako sa foneticky tento hudobný nástroj vyslovuje a podľa obrázku na Wikipédii som očakával nejakú malú píšťalu.
Drevená rúra, podopretá o stojan, ma zaskočila.
"Didžeridu", preložil do slovenčiny pohotovo stredný syn, keď sme im neskôr ukázali fotky. "Austrálsky nástroj, môže mať aj vyše dvoch metrov, zvuku sa napomáha perami", nedal sa zahanbiť najstarší syn. Nuž, niekto vie.
Nineru však nespoznal nik.
Ninera vyzerá z diaľky ako husle. Vlastne aj zblízka. Vraj aj patrí medzi sláčikové nástroje. Sláčik sa však k nej nedodáva, len kľuka. Toči sa s ňou na druhej strane nástroja, ktorá je oproti prvej strane, kde sa ladia struny. Ešte na nástroji nájdete klapky, trochu podobné tým na klarinete. Však vravím - Streichinstrument - sláčikový nástroj."Ten jeden bubienok ladí presne s Drehleier", počula manželka. Posúďte sami .
Bloger Vít Fargaš, momentálne na dlhodobej dovolenke, vie ako na to na internete. Od neho mám trik, ako dať na svoju stránku jednoduchým spôsobom video. Kým to ešte funguje - tu si môžte niečo pozrieť, vypočuť si a poučiť sa:
If the video does not display properly
click here to upgrade to Flash 8
Dnes ráno som doma vyfotil nové prírastky do rodiny. Každý semester nám ich pribudne niekoľko. To vľavo a vpravo priniesla autorka včera večer.
Niekto vidí, niekto počuje a niekto vie. Iný sa musí pozerať, počúvať a učiť.
A niekto o tom - čo videl, počul a dozvedel sa - len bloguje.
