Do zoznamu miest, kde sa odohralo blogerské SME-stretko, môže sa po včerajšku zaradiť i nemecké mesto Heidelberg. Myslím, že si tento vážny titul zaslúži. Teda, nie to mesto, starobylý Heidelberg má už veľa titulov, medzi iným aj jeden o najkrajšom nemeckom meste. Mal som skôr na mysli titul pre to včerajšie stretnutie.
Predovšetkým zásluhou Mira Šedivého si včera dali zraz uprostred haly na železničnej stanici v Heidelbergu štyria Homo Sapiens, ktorých mená môžte nájsť na zozname blogerov. Veľmi rád ich tu stručne predstavím, lebo sa jedná už na prvý pohľad o veľmi príjemných spoločníkov.
Po povinnej krátkej obhliadke "pozeraniahodných" heidelbergských pamiatok, sme si zasadli za jeden stôl na najkrajšom námestí. Nastala nemilosrdná prestrelka medzi jednotlivými blogermi. Každý vytiahol z puzdra na fotoaparát tú svoju zbraň, namieril postupne na každého protivníka a navzájom sme sa nemilosrdne vystrieľali. Tu sú moje úspešné šoty:
Najťažšie bolo odfotiť Mira Šedivého. Vybral som sem nakoniec fotku, ktorá by mala najmenej sklamať jeho priaznivcov, ktorí si o ňom podľa fotky na jeho blogerskej stránke vytvorili predstavu hĺbavého mysliteľa. Občas tak síce vyzeral, ale inak je to veselá kopa. Tu je vzácna chvíľa zamysleného pohľadu do hmlistej budúcnosti:
Pozornému čitateľovi určite neujde detail na jeho červenom tričku. Takisto by som odporúčal čitateľom jeho príspevkov na blogu položiť mu v diskusii niekedy otázku, či napísal o svojom najnovšom príbehu naozaj všetko. Ja som sa o niektorých jeho príbehoch, ktoré som v minulosti čítal, dozvedel včera pikantné neuverejnené detaily.
Ďalej som si musel po včerajšku rozšíriť svoj názor i na Terezu Vlčkovú. Terezka je služobne najmladšia z legendárneho tria sestier-blogeriek (nespomínajúc ich ďalšie dve menovkyne na tom istom mieste) a prezentuje sa na svojom blogu vážnejšími témami. Včera bola veselá, príjemná a atraktívna spoločníčka. Jej kariéra au-pairky sa tu pomaly blíži ku koncu, budeme jej držať palce, aby jej to so štúdiom v Bratislave vyšlo.
Niekedy sa nevedela vynadívať, do akej spoločnosti sa to včera dostala:
Bloger Ondrej Seman, ktorý si v budúcnosti bude čoraz viac vážiť, že vyzerá mladší, ako v skutočnosti je, je mladý odvážny muž, ktorý zobral svoju kariéru hneď od začiatku (t.j. od skončenia štúdia) rázne do vlastných rúk. Strieľal včera najusilovnejšie:
Neskôr som sa tak zahĺbil do diskusie v tomto blogerskom príspevku, že som na fotoaparát úplne zabudol. Spomenul som ni naň, až keď sme v bare Print Media Academy čakali na poslednú električku, ktorá mňa a Ondreja mala zaviesť domov do Mannheimu. Krátili sme si chvíľu alkoholickou a bezalkoholickou verziou toho istého nápoja.
Myslím, že včerajšie blogerské stretnutie bolo krokom dopredu. Ktoré ďalšie biele miesto na mape sa po Heidelbergu pridá?
