Ešte prednedávnom som si myslel, že túto jedinečnú príležitosť využijem naplno, že budem osobne pri tom. Veď ktovie či ešte niekedy v budúcnosti sa ja a moja rodinka budeme zdržovať v nejakej krajine tejto planéty práve v tom čase, keď sa tam budú odohrávať majstrovstvá sveta vo futbale.
Veru, o svojej ďalekej budúcnosti toho veľa neviem, ale moja prítomnosť pre najbližší mesiac je celkom istá - na svoj chlieb každodenný si budem tu v Nemecku zarábať počas veľkého futbalového ošiaľu, niekde na polceste medzi štadiónmi vo Frankfurte a v Štutgarte, v mestečku Heidelberg.
Fakt som plánoval byť osobne pri tom, keď sa hry rozbehnú, ale veľmi skoro ma odradili ceny lístkov a komplikovaná procedúra ich zakúpenia. Nevraviac, že keby som mal zobrať so sebou všetkých svojich synov, tak by sme tvorili tretinu Klabzubovej jedenástky (ak rátam i pána Klabzubu) a to je pri tých cenách lístkov riadna pálka.
Ešte sa trochu nádejam, že aspoň lístky na najbližší utorkový zápas vo Frankfurte budú pre nízky záujem vo výpredaji. Hrá totiž Korea a Togo ...
Včera sa môj diplomant, inak veľmi šikovný nemecký študent, ospravedlnil, že najbližší mesiac nebude mať veľa času na diplomovú prácu. Nuž čo, stihol toho zatiaľ veľa, chápem ho. Skúsil som mu aspoň naznačiť, že možno bude stačiť dvojtýždňová pauza, ale nepočul ma. Alebo môj hlúpy vtip nepochopil.
Futbalové majstrovstvá na takejto úrovni sú nádherné divadlo. Máte v nich všetko, čo dobrá divadelná hra vyžaduje - napätie, vzrušenie, radosť i smútok, eufóriu či zúfalstvo, ľudské drámy, ale aj víťazstvá, ozajstné fauly, či tie simulované.
Najkrajší takýto divadelný festival som zažil počas majstrovstiev v Španielsku. Boli sme vtedy na LTS-ku pri Oravskej priehrade, boli sme ešte viac mladí ako sme dnes, a bolo to moje "prvý raz". Vrcholom bolo predstavenie, kedy hlavné úlohy obsadila Brazília a Taliansko a keď v prvom mužstve hral filozof a v druhom veľký malý muž. Momentík, vytriem si slzu z kútika pravého oka.
Ako prosím? Jaj - no predsa LTS znamená Letné telovýchovné sústredenie.
Odvtedy to už nikdy nebolo také isté. Alebo možno aj bolo, ale ja som sa zmenil. Celkom úprimne - závidím vám všetkým, ktorí to budete v najbližších týždňoch sledovať prvý raz tak naozaj. Všetkým, ktorí si myslia, podobne ako môj diplomant, že to bude stáť za to. A držím vám palce, aby tomu tak aj bolo naozaj. Možno niečo z toho nadšenia prejde i na mňa.
Ale televízor do našej domácnosti aj tak nepribudne.
Just!
Just?
Možno si však kúpim televíznu kartu do počítača ...
