K pravidelným gratulantom patria bankové inštitúcie. Za nášho pobytu v Nemecku som si zriadil konto snáď u každej banky, ktorá kedy ponúkala svoje služby cez internet. Či už kvôli uvítacej poukážke na benzín alebo jednoducho kvôli slušným úrokom, ktoré mi na dobu určitú sľúbili dať. Benzín som rýchlo prejazdil a aj úroky po dobe určitej klesli pod zaujímavú úroveň a tak sa úspory sťahovali k inej banke.
Tento rok mi gratulovala k narodeninám už len jedna jediná banka.

Keď som zadával dátum narodenia pri niektorých online obchodoch, asi mi v očiach zacinkali peniaze. A veru celkom právom. Napríklad jeden nemecký zásielkový obchod mi ku elektronickej pošte okrem srdečnej gratulácie pribalil i tieto nádherné hodinky zadarmo. Ak by som ich chcel mať k meninám, musel by som zaplatiť 9,90 eur, ale že ich nechcem k narodeninám, môžem ich mať zadarmo! Musím síce zaplatiť 2,50 za to, že stoja menej ako 17,50 a k tomu ešte 3,90 poštovné, ale inak sú naozaj pre nič za nič.
Ďalej tu mám od obchodného reťazca Real jednorazový kupón so 100 (!) bodmi. Ak ho použijem pri nákupe, dostanem v prepočte na koruny až 50 (!!!) centov!
A tak by som mohol vyratúvať ďalej.

Ilustračné foto - darček od mojich dvoch najstarších synov, ich motivácia mi je nejasná.
V predchádzajúcich odstavcoch som bol trochu ironický, ale v jednom prípade mi počty naozaj vyšli. Požičovňa DéVeDečiek na adrese verleihshop.de mi poslala ako darček k narodeninám tiež nejaký kupón. Že som tento rok chcel napísať tento článok, pozrel som sa výnimočne, čo za kupón dostanem. Neviem, či to firma takto myslela, ale z dôvodov, že som tento článok už niekoľko rokov nechcel napísať, nahromadilo sa na mojom konte toľko kupónov, že som si zadarmo mohol požičať tri filmy a ešte i firme ostalo 75 eurocentov. Aj ja som ostal celý, aj firma bude sýta.
A tak sme k môjmu sviatku vzhliadli i film Little Miss Sunshine a bol to jeden z najkrajších darčekov, aký mi niekto, koho som v živote nestretol, niekedy daroval.

Ilustračné foto - najkrajší darček od mojej jedinej manželky, jej motivácia je mi jasná.
Nikto z nás si nerobí ilúzie, všetci vieme ako to s tými firemnými gratuláciami funguje. Človeka, presnejšie jeho dátum narodenia, hodia do stroja a vypočítavý počítačový program firme každý deň vypľuje z tlačiarne listy jubilantom. Možno ešte aj tie blahoželania do obálok balí stroj.
Niet nad gratuláciou k sviatku od vašich najbližších. Tie ich sladké starosti čo darovať tento rok, keď posledný dobrý nápad mali ostatný rok ...

Ilustračné foto - darček od môjho najmladšieho syna, vlastnoručne vyrobené sladkosti i s obalom.
Aký je to obrovský rozdiel, keď si niekto na vás spomenie preto, lebo na vás myslí, ako keď si na vás spomenú len preto, že vás majú hodeného v stroji.
Viem, o čom hovorím, mám s tým za tie mnohé roky trpké skúsenosti. Veru nie je ľahké ceniť si niekoho, za ktorého odpočítava 365 dní do narodenín počítač.
Viem, o čom píšem. Z vlastnej skúsenosti. Keby nebolo môjho vreckového počítača Palm, čo nosím stále pri sebe, nespomeniem si načas na mnohé dôležité sviatky v rodine či v kruhu blízkych priateľov. V ostatnom čase si tam zapisujem už i dátumy narodenín o ktorých ešte viem, že ich viem, lebo človek nikdy nevie. Vyvrcholí to o X rokov, keď si tam zapíšem vlastný dátum narodenia.
Mám dvoch dobrých kamarátov. Jeden je kamarát z gymnaziálnych čias, druhý od vysokej školy. Mám kamarátov dohromady viac, ale títo dvaja sa narodili v ten istý deň ako ja. Teda plus-mínus jeden deň. Jeden sa narodil o deň skôr ako ja, jeden o deň neskôr.
Keby som napísal tomu prvému v deň jeho narodenín, myslel by si, že mu chcem pripomenúť, aby mi zajtra zagratuloval k sviatku. Keby som napísal tomu druhému v jeho deň narodenín, bál by sa, že som urazený za to, že mi včera negratuloval.
A tak radšej nenapíšem ani jednému. A prosím ich touto cestou, neblahoželajte mi k narodeninám.
Samozrejme, problém nie je v tom, že by som nevedel, ktorý z tých dvoch kamarátov sa v ktorý deň narodil. Len neviem, či to viem správne. Či som to v tejto chvíli náhodou nepoplietol.
Tých dvoch kamarátov som si totiž do svojho vreckového počítača ešte nehodil.