Najúčinnejšie sa ubránite pred spamom (nazývajme tak všetku poštu, ktorá sa dostane do vašej schránky napriek tomu, že si to neželáte), keď svoju e-mailovú adresu utajíte pred verejnosťou. Presnejšie pred tou jej časťou, ktorá rada rozposiela všelijaké pofidérne ponuky na obrovské množstvo elektronických adries naraz, tej vašej včítane.
Táto časť verejnosti sa k vašej adrese snaží dostať rôznymi prostriedkami, napríklad pomocou počítačových programov, ktoré automaticky prehliadajú dostupné webovské stránky a hľadajú v ich texte e-mailové adresy.
Existencia týchto programov má už svoje následky. Všimnite si dnes pri čítaní príspevkov na stránkach blog.sme.sk, ako sa mnohí blogery snažia v kolónke Kontakt zašifrovať svoju e-mailovú adresu do nejakej prefíkanej formy, z ktorej človek ich presnú podobu uhádne, ale blbec-počítač nie. Predovšetkým "písmeno" @ tam nikdy nenájdete.
Ja už uvádzam adresu bez vytáčok. Nevraviac, že utajovať je ju už aj tak neskoro. Okrem tejto adresy mám dvojciferné číslo ďalších e-mailových adries, ktoré mi zostali z dlhodobejších pobytov v zahraničí či od všemožných sprostredkovateľov internetových služieb. Platné sú všetky, nech mi pošlete e-mail na ktorúkoľvek z nich, všetky budú automaticky posunuté na Gmail.com.
Tento príspevok však nemá byť návodom, ako správne narábať so svojimi e-mailovými adresami, aby ste sa vyhli spamom. Taký návod by vám mohla dať moja manželka, ktorá nedostala jediný spam za posledných niekoľko rokov. Treba však dodať, že za tú istú dobu poslala a prijala dohromady toľko e-mailov, čo ja za ostatný mesiac. Ak je tento príspevok vôbec nejakým návodom, tak potom o jednom spôsobe ako zabrániť spamu, aby vás oberal čo najmenej o čas.
Ak už teda patríte medzi tých, ktorým nevyžiadané e-maily zapĺňajú schránku alebo len čoskoro medzi nás patriť budete, môžte sa rozhodnúť medzi dvoma variantmi ako zabrániť spamu, aby vás oberal o váš vzácny čas. V oboch variantoch je nutné sa spoľahnúť na programy, ktoré sa pokúsia automaticky rozoznať spam vo vašej pošte, rozdiel medzi nimi je jediný a malý, ale o to významnejší.
V prvom variante spam k vám vôbec nedorazí. Niekto, alebo niečo, ho vymaže už na polceste alebo tesne pred cieľom. Do tohto variantu patrí i zdravá promiskuita v podobe pravidelného menenia emailových adries. Samozrejme, hneď tento prvý variant znie dostatočne lákavo, keby sme sa v škole neučili o Murphyho zákonoch schválnosti. Pretože tento variant znamená aj to, že raz za čas sa niekde na ceste do vašej poštovej schránky stratí aj dôležitý e-mail. Alebo bude poslaný na adresu, s ktorou už nechodíte.
Druhý variant spočíva v tom, že všetkej elektronickej pošte nasmerovanej do vašej schránky, dovolíte do nej i doraziť. Navyše zostanete všetkým svojím terajším aj minulým adresám verný. Nad Murphyho zákonmi takto nevyhráte, ale s jeho následkami sa vám bude ľahšie bojovať.
Gmail.com podporuje druhý variant a za seba môžem vyhlásiť, že to robí dobre. Jediný problém, ktorý s tým mám, je psychologického rázu, to keď ráno na počítačovej obrazovke otvorím stránku s mojou schránkou a kolónka za textom Doručená pošta zíva prázdnotou, kým za textom Spam je uvedené číslo 762. No nekliknite tam.
Predchádzajúce tvrdenie som však nemyslel až tak vážne ;-) ... Takisto ani tú otázku v úvode tohto príspevku. Aj keď sa mnohým takýto boj s nevyžiadanou poštou bude zdať príliš pasívny, spam ma zásluhou Gmail.com neoberá o čas. Denne do mojej privátnej schránky preniknú maximálne 2-3 nevyžiadané e-maily a ak by som si zadefinoval vlastný filter na slová ako Stock a podobne, dostalo by sa ich tam ešte menej. Viem z vlastných skúseností, že to tak dobre nemusí fungovať vždy. Spamový filter u môjho predchádzajúceho poskytovateľa Web.de označil ako spam i poštu, ktorú som si poslal ja sám.
Boj proti spamu bude veľký biznis, mnohí v tom neľútostnom boji zarobia veľké peniaze.
Alebo už tak učinili.
Mnohí užívatelia elektronickej pošty majú zvláštne predstavy o spame. Ako kedysi i jeden môj kolega, o ktorom som dovtedy nevedel, že sme kolegovia. Pred viac ako rokom som od neho dostal e-mail so žiadosťou, aby som mu prestal posielať spamy. "Pan kolega," stálo v tom maily bez mäkčeňov a dĺžňov, "Vas mailserver mi neustale posiela prazdne maily s prilohou (asi zavirenou). Poproste nejakeho kolegu, ktory sa v tom vyzna, aby Vam masinu odviril."
Odpovedal som mu, že i bez pomoci múdrejšieho kolegu ho môžem uistiť o tom, že z môjho počítača mu žiadne spamy nechodia. "Ja viem, ze ste v tom nevynne," znela jeho doslovná odpoveď, "ale mohol by ste vyvinut nejaku iniciativu, aby ste zistil od koho mi niekolkokrat denne chodia spamy s vasou adresou."
Nemohol. V ten deň som dostal spam od bývalého slovenského ministra školstva. Napriek tomu, že to je naozaj môj kolega, nepožiadal som ho o vyvinutie iniciatívy v niečom, v čom bol tentoraz a celkom výnimočne bez viny ;-) ...
