Ja na rozprávkových koľajniciach

Trčím na dvoch súbežných cestách .
Vŕtaš mi TY v myšlienkach.
Posúvam sa ďalej no voči životu stojím,
čo so mnou bude,ja sa bojím.

Moje JA sa bráni pomysleniu na samotu.
Prečo nemôžem ti teraz do očí vyznať lásku?
Liečim dušu slovami,
a oči zas fotkami.
Liečiš ma ty bozkami,
a pocity úprimnými dotykmi.

Mojim pokladom si ty,
mojim duševným jedlom sú pocity.
Mojim liekom je tvoj úsmev,
mojim jedom je faloš a hnev.

Kde bolo, tam je strach.
Tam bolo, bol klamný mrak.
Za siedmimi horami, je láska živá,
za siedmimi dolinami ,je svet kde nikomu nič nechýba