Nastúpila som do poloprázdneho autobusu číslo 39 a už len to, že som si mohla sadnúť, som brala ako podozrivú vec. Dnes by sme to istotne brali inak, keďže väčšina študentov je doma. Kedysi bola realita taká, že tieto autobusy sú väčšinou preplnené. Stalo sa mi kedysi aj to, že ak som sa chcela dostať dnu, musela som niekoho vytiahnuť von. Ale tentoraz som sedela a hrala som sa s mobilom. Po chvíli sa ku mne postavili dvaja mladí muži oblečení v tesných oblekoch a chvíľu nadávali na šéfa, lebo im obom na týždeň zobral služobné autá. Nechápali, ako im to mohol urobiť a nakoniec sa zhodli, že preto, lebo je "mentálne retardovaný" a mal by si to vyskúšať v MHD aj on sám. Z ich rozhovoru som pochopila, že neboli z Bratislavy a dopravu využili len keď boli na pohovore a keď išli prvýkrát do práce. Rozčuľovali sa, aké je to hrozné, ako ten autobus „vyberá“ všetky jamy na ceste, koľko baktérií je na tyči ktorú držia a ako by najradšej vystúpili. "Vy budete moji", pomyslela som si.
„A to mám o dva dni narodeniny“, povedal rozhorčene nízky muž s tmavými vlasmi. Automaticky som sa naňho pozrela, ale nevedela som mu odhadnúť vek. Jeho blonďavý kolega dramaticky povzdychol. „Tak to je blbé, že si teraz bez auta. A koľko oslavuješ?“
Tmavovlasý muž sa očividne zarazil a ja som zase naňho pozrela, keďže ma zaujímalo, koľko má rokov. Tipovala som mu okolo dvadsaťosem, ale vzhľadom na jeho vyjadrovanie mal možno menej.
„Vidíš, ja ani neviem, koľko budem mať rokov“, pokrčil tmavovlasý muž ramenami.
„Však ktorý si ročník?“ aktívne sa opýtal blonďák. „Veď 1984“, odvetil mu tmavovlasý muž. „No tak budeš mať 35“, vypočítal pohotovo kolega zjavne hrdý na svoju odbornosť. Tmavovlasý muž sa čudne zatváril, rýchlo vytiahol mobil a niečo tam hľadal. Myslela som, že to prepočítava, ale po chvíli z neho vyliezlo, „nemôžem mať 35, veď to som oslavoval minulý rok...mal som to aj na torte, pozri“, strčil mobil popod nos blonďavému kolegovi. Ten na to pozeral a potom sa rozosmial, „Karol, tak už to máš aspoň aj nacvičené...“
Chvíľu som tomu nemohla uveriť, ale tmavovlasý muž žil naozaj v tom, že má o rok viac a celá jeho rodina s ním. Dúfam, že nepracoval v banke, lebo k jeho výpočtom by som sa nechcela dostať.
