Gabo Németh
Pracovný list kolegyni
Milá kolegyňa Zdenka Laciková
profesionálny knihovník, básnik, spisovateľ, od roku 2006 člen Spolku slovenských spisovateľov. Vydal básnické zbierky: Za súmraku, Slnko nad básňou, Rodinný album.V roku 2016 mu vyšla vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov už v poradí štvrtá básnická zbierka Srdce na kľúč. Táto zbierka dosiahla celkom slušný úspech.Prekladá sa do dvoch jazykov: do taliančtiny a čínštiny, preto sa autor rozhodol až po jeho preložení poslednej básnickej zbierky Srdce na kľúč ponúkne svoje dielo na slovenský trh.Domnieva sa totiž, že týmto zbierka Srdce na kľúč dosiahne to, čosi básnik Gabriel Németh zaumienil, nájsť svojimi veršami skutočnú cestu nielen k slovenskému čitateľovi ale aj zahraničnému.Momentálne Gabriel Németh dokončil svoj prvý román Slzy pre bolesť a mieri s ním do vydavateľstva IKAR.Autor sa venuje duchovnej poézii. Chce byť pokračovateľom katolíckej moderny a venovať sa spisovateľskej tvorbe ako autor - spisovateľ......, Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, denná čítanosť, denná čítannosť

Z rádia ide krásna pesnička Psy sa bránia útokom. Hit Joža Raža a Petra Nagya. Nikomu netreba hádam pripomenúť text samotnej piesne. Je o živote, tak neskutočne krásna. Samotné slová sa vrývajú pod kožu, a som tak neskutočne rád, tak neskutočne šťastný.

Paľko, priateľ môj, tak píšem. Tak, ako si mi to odkázal v emaili medzi 13. januárom 2011 a 18. januárom.2011, aby som písal, pretože som dostal dar od Boha. Žiaľ na môj list viac neodpíšeš. Odišiel si náhle a navždy bez rozlúčky. Srdce stíska a strašne bolí, veď odišiel priateľ, básnik, môj veľký priateľ Pavol Hudák.

Slnko sa stmelí do klbka, je deň , akoby si načrel do pohára rosy.

- Suchá ratolesť má cez víkend službu. - Povedal Miro a k tomu dodal. - Urobíme si žúr. - Čičo a Puky, štvrtáci pomaly mali už strednú školu na háku.

- Súdružka profesorka a teraz prepadnem ? - Stál som a hľadel Škorici do tváre. Moja triedna profesorka horela v plameňoch. Nedostala ma. Ja, študent Strednej knihovníckej školy som si dovolil takú drzosť.

Sedela zlomená vo svojich spomienkach. Káva na stole už dávno vychladla. Za oknom sa rodilo ostré, chladné ráno. Cítila ako jej bolesť zožiera vlastné svedomie. Na stole ležal rodinný fotoalbum, otvorila ho pozerala fotky. Myslela na neho, čím ďalej tým viac.

Je letný podvečer, mesto už podriemkáva. Akoby zaspávalo na vlnách tisícich svetiel. Sedíme na terase s pohárom kvalitného vína. Som veľmi hrdý na tento okamih.

Puškin - básnik vysokých kvalít veľkého Ruska, v ktorom mu bolo vždy akosi pri tesno. S literatúrou vyrastal od detstva, bol s ňou spätý. Niet sa čo čudovať, že mladý Puškin sa chytil pera a začal písať.

Honoré de Balzac pochádzal z meštianskej rodiny. Na otcovo naliehanie odišiel do Paríža študovať právo, ktoré nikdy nedokončil. V čase, keď vypukla francúzska revolúcia, / bol jej priamym svedkom /, rozhodol sa písať o súčasnej dobe, v ktorej sám žil.

Ani sa to nezdá, ale človek rokmi múdrie, pribúdajú roky a on sa učí žiť z vlastných chýb. Pri tomto konštatovaní ma napadá nesmrteľný hit Jiřiho Zmožka Už mi není lásko dvadset let.

Keď sa povie Francúzsko jednoznačne sa v mysli vybaví móda, Paríž.