Mojsejovci - viac otázok ako odpovedí

Pozerám Mojsejovcov len tak čiastočne, aby som vedel, čo to vlastne bojkotujem. Domnievam sa totiž, že kritizovať môžem len niečo, čo poznám a aby som nevyšiel z cviku, pár krát si ich ešte, z mojej obľúbenejšej STV, prepnem.

Táto reality show vo mne vyvoláva viacej otázok ako odpovedí. Ešte sa síce neskončila a teda existuje určitá minimálna, absurdná pravdepodobnosť, že motyka prekvapivo vystrelí. Možno budeme na záver konfrontovaní s hlbokým morálnym poučením, kultúrnym zážitkom a pocitom plnohodnotne stráveného času pred televíznymi prijímačmi.

Ja viem, som nenapraviteľný optimista. Zatiaľ je tu totiž len tá motyka.

V prvom rade však chcem povedať, že som proti akémukoľvek zákazu vysielať Mojsejovcov. Ak sa chce niekto kvalitne zhovadiť, má na to plné občianske právo. Na obrazovke by to však mal robiť po 22,00 hodine, pretože o 20,00 pozerajú televíziu aj deti a mohli by si myslieť, že je to niečo nasledovaniahodné. Ide totiž o realitu (show) a nie iba o film, pri ktorom by ich rodičia mohli usmerniť slovami "veď je to len vymyslený príbeh".

So záujmom som si prečítal na webe Mojsejovcov, že ich zámerom je ukázať televíznym divákom, ako reagujú obyčajní ľudia v záťažových situáciách a aká je ich skutočná tvár. Iné perá píšu, že Mojsejovci "nastavujú zrkadlo spoločnosti". Je to naozaj tak?

Ani veľmi nie. Mojsejovci totiž ukazujú len to, čo sú ľudia schopní urobiť pre 2 milióny pred televíznymi kamerami a státisícami divákov. To je skutočné? To je reprezentatívna situácia, z ktorej je možné posúdiť akí sú slováci v skutočnosti? Je tvár ľudí v záťažových či extrémnych situáciach naozaj tá pravá?

Mojsejovci sú vraj prirodzení a to isté očakávajú aj od súťažiacich. O tom sa však dá celkom úspešne pochybovať. Keď dnes večer Braňo Mojsej jednej súťažiacej oznámil, že vypadáva, tvárila sa neurčito prekvapene, až urazene. Potom z jeho úst zaznelo niečo v tom zmysle, že si váži ľudí, ktorí vedia prehrávať s úsmevom a so cťou. Tak o čo im teda ide? O prirodzené emotívne reakcie ľudí, alebo o charakter, slušnosť, česť? Na čo sa to hrajú?

Tvrdenie nezávislej občianskej iniciatívy Antimojsejovci, že je to "ako keď niekto príde pred dlhodobo hladujúcich ľudí a ukazuje im fotografie jedál a zabáva sa na tom" má niečo do seba. Pochybujem však, že 2 milióny slovenských korún sú pre nás základnou, každodennou potrebou, a že celé toto divadlo má niečo spoločné s realitou. Iba reakcie súťažiacich a ich správanie sú reálne. Do akej miery však možno byť pravdivý v nereálnej, neprirodzenej situácii?

Chceme naozaj poznať neprikrášlenú realitu v celej jej prirodzenosti?Napadajú ma rôzne zvrátenosti a hrôzy, pri ktorých aj Mojsejovci sú len sladkou rozprávkou pre deti. Prečo sa v rodinnej televízii nevysielajú tie, keď im tak duša piští po "prirodzenosti" a "nastavovaniu zrkadla"?

Čo je reálnejšie a prirodzenejšie - ľudia pachtiaci po dvoch miliónoch, alebo obyčajný život priemernej, šedej, slovenskej rodiny?

Nevdojak si porovnávam dve momentálne najsledovanejšie slovenské reality shows. Pri Slovensko hľadá Superstar je mi to jasné - výsledkom bude nová, viac, či menej dobre spievajúca hviezda hudobného neba. Pri Mojsejovcoch som to zatiaľ nepochopil - o čom to celé je? Čo majú súťažiaci urobiť, aby prešli do ďalšieho kola? Čo bude človek, ktorý túto súťaž vyhrá? Čo dokáže, čím bude výnimočný, okrem počtu SMS správ, ktoré pritiahol? Čo bude sledovať bulvár potom? Bude písať ako si za výhru kupuje dvoj-izbový byt a ako si ho zariaďuje?

V pravidlách súťaže som sa to nedozvedel, ani z kontextu mi to nejako nevyplynulo. Veď hovorím, viacej otázok ako odpovedí. Čas ukáže.