Hľadanie Boha

Keď sa všetkým tým bohom rôznych, alebo aspoň tých najväčších náboženstiev pozriete na prsty, nájdete rozdiely. Navonok a na prvý pohľad sa budú všetci javiť rovnako - ide im o dobro a šťastie človeka; odpovedajú na základné otázky, ktoré ho zaujímajú - akí sme, prečo sme tu, a kam smerujeme; ide im o to uhasiť smäd po večnosti.

Z tohoto hľadiska sa náboženstvá medzi sebou naozaj podobajú. Ale v detailoch a v ceste, ktorú k týmto cieľom vytyčujú, sa líšia. Žiaľ, detaily dnes už nikoho nezaujímajú. Ak všetky náboženstvá hovoria čosi o Bohu, nech sú to už akékoľvek nezmysly, všetky sa javia byť o tom istom. Ale práve detaily sú tým najpodstatnejším, čo tvorí cestu k cieľu a určuje jeho definitívny charakter.

Zaujímavé je, že aj keď sa nejaká skupina ľudí hlási k nejakej spoločnej viere, ak sa jedná o nejakú konkrétnu situáciu alebo otázku, budú reagovať rozdielne, niekedy až protichodne. Teda, aj keď sa navonok zhodnú na tom, že veria v rovnakého Boha, v konečnom dôsledku, pri "lámaní chleba", vyjde najavo, že to tak nie je a každý reaguje, akoby veril v iného Boha. Jeden bezdomovcovi na ulici peniaze daruje, bez ohľadu na to, na čo ich použije. Iný mu ich nedá, lebo si je takmer istý, že by ich iba prepil.

Tento rozdiel v rôznych záveroch vychádzajúcich z rovnakých východísk existuje preto, lebo každý vníma Boha svojim vlastným spôsobom. Navonok sa síce všetci podobajú, vnútri sa odlišujú. Naše vnímanie Boha ovplyvňuje výchova, kultúra, hodnoty, ktorými sa riadime, paradigma, ktorou vnímame okolitý svet. Veľmi dôležitou súčasťou našej viery je však aj naše vlastné rozhodnutie .

Ktorý Boh je ten pravý, musí každý poctivo rozpoznať sám. Práve o tom je viera. Žiaľ, pán Boh nám to nejako veľmi neuľahčil. Chceme (hľadáme) Boha takého, aký naozaj je, alebo aký sa nám aspoň javí, že je. Ja, a zrejme aj mnohí iní, nemám záujem o mýty a domnienky. Zaujíma ma čistá pravda. Viem, je to ťažká cesta, ale chcem po nej ísť.

Ak mám byť úprimný, aj keď sa považujem za kresťana, v podstate môžem povedať, podľa toho, čo som doteraz spoznal, že žiadny z bohov, o ktorých sa v náboženstvách hovorí, nie je ten pravý. Boh je vždy niečo viac, ako ľudia vôbec dokážu myslieť. Aj keď je dobré ukotviť sa v nejakej komunite, skutočný veriaci ukotvujú Boha najmä vo svojom srdci, aj keď mimo komunity. Boh nie je Bohom komunít a cirkví, v ktorých členstvo je predpokladom oslobodenia a spásy. Boh je Bohom ľudí a tou pravou Cirkvou sú ich srdcia.

Byť veriacim "na voľnej nohe", teda mimo komunity, je však tak trochu sebecké. Ak sa stretávame s ľuďmi, vplývame na nich a vzájomne sa premieňame. Je hriech nepremieňať iných ľudí k lepšiemu, ak sme toho schopní a je hriech nenechať sa premieňať k lepšiemu, ak to sami potrebujeme.

Veriť, znamená hľadať Boha celý život. Nie uvelebiť sa v pohodlnosti, že už máme všetko vyriešené, sme v tej pravej cirkvi a veríme tým správnym veciam. Nájsť Boha, znamená pochopiť, že ho musíme hľadať každý deň. Lebo práve, keď si začíname myslieť, že sme ho našli, každá z toho vyplývajúca pasivita znamená, že ho strácame.

(foto v perexe - http://www.trekearth.com/gallery/Europe/Poland/photo232540.htm)