Egoistami zvykneme nazývať ľudí, ktorí sú sebeckí, ktorí myslia v prvom rade na seba a na svoje záujmy. Po hlbšej analýze egoizmu však dospievam k názoru, že je treba túto definíciu prehodnotiť a nakoniec možno aj zmeniť.
Každý z nás myslí, istým spôsobom, v prvom rade na svoje šťastie. Ten najhorší zločinec, i ten najcnostnejší svätec. Zločinec chce uspokojiť svoje zvrhlé chúťky, svätec chce dosiahnuť spásu, nirvánu, vykúpenie. Všetci motivujú svoje správanie tým, čo chcú dosiahnuť pre seba . Všetci sú egoisti. Ja, aj ty.
Problém je v tom, že egoizmus ako sebectvo je chápané pejoratívne, hanlivo a myslí sa pod ním dosahovanie vlastných cieľov bez ohľadu na iných. A tu sa dostávam k jadru problému.
Jeden ateista, pravdepodobne s úmyslom ma zaskočiť, mi povedal, že aj Matka Tereza bola sebec a egoista. Trpiacim ľuďom pomáhala preto, lebo to považovala za správne a robiť správne veci uspokojovalo jej ego. Bola sebeckou, lebo chcela byť spasená a pomáhať iným jej robilo (v duchovnom význame) dobre. A keďže uspokojovala svoje ego, bola v podstate zlá a neodlišovalal sa od nijakého sebeckého zločinca. Skutočne ma to najskôr zaskočilo.
Po hlbšom zamyslení je však jasné, že sa jedná len o sofizmus. Sofizmus je tvrdenie zdanlivo logické, ktoré však dospieva k neprijateľnému záveru buď svojou absurditou, alebo zámerne nesprávnym použitím pravidiel dedukcie.
V skutočnosti poznáme egoizmus pozitívny a negatívny. Keďže všetci v prvom rade sledujeme svoje ciele, egoisti sme všetci. Niektorí z nás sú však pozitívni (tí dobrí) a iní zase negatívni (tí zlí). Pozitívni egoisti medzi nami sú už spomínaní svätci, ktorí hľadajú svoju spásu. Toto hľadanie je pozitívne v tom, že je veľkým požehnaním pre ostatných . Svätci sa vzdávajú vlastného pohodlia a výhod, aby pomáhali trpiacim. Ich egoizmus sa prejavuje priaznivo na životoch ľudí, ktorými sú obklopení. Pozitívnym egoistom samozrejme môže byť aj každý z nás, kto pri dosahovaní svojich cieľov nie je bezohľadný a nedopustí, aby jeho vlastné záujmy pošliapali česť, povesť a záujmy iných. To nevylučuje zdravú konkurenciu.
Negatívni egoisti sú tí, ktorí za svojimi záujmami idú "cez mŕtvoly". Niekedy aj doslovne cez mŕtvoly . Preto nimi spoločnosť opovrhuje a odsudzuje ich. Ich egoizmus je zahľadený do seba a neberie ohľad na iných - to je na nich negatívne. Zanechávajú za sebou spúšť - pokazené medziľudské vzťahy, zničené osudy. Ubližujú ľuďom okolo seba.
Tak je vyriešený problém, prečo je možné o Matke Tereze povedať, že bola egoistkou, a súčasne o nej nestratiť dobrú mienku.
Egoizmus ako pozitívna vlastnosť?
Takto sa volala moja úvaha, ktorú som napísal asi pred desiatimi rokmi na gymnáziu. Priznám sa, že jej obsah si pamätám len matne. O to lepšia však bude možno práve teraz.