© FreeFoto.com" /> Zažili sme s manželkou Luckou zázrak, pri ktorom sme zistili, že podľa matematiky lásky, jedna plus jedna nie sú dve, ale tri (a môže byť aj viac...) - narodila sa nám nádherná, zdravá dcéra. Príchod na svet našej vytúženej Chantal celkom prehlušil úspechy v práci, červeným diplom i prvý manželkin preklad jedného amerického bestselleru pre isté vydavateľstvo.
Minulý rok, akoby ma konečne navštívila aj múza písania. Nechcelo sa jej asi veľmi do mňa kopať, tak mnou aspoň trošku potriasla a začal som mať pocit, že to, čo napíšem, je zrozumiteľné a dá sa to čítať. Preto som začal písať články pre inet.sk a dovolil uzrieť svetlo sveta aj tomuto blogu na SME.
Boli samozrejme aj menej príjemné veci, s ktorými nie som spokojný.
Môj duchovný život ochabol. Chcem viac vnútorne rozjímať. Chcem menej rozprávať, viac počúvať a premýšľať. Chcem viac pomáhať iným.
Prácou som bol zavalený tak, že som pri počítači denne presedel skoro 12 hodín. To musí prestať.
Pribral som dve, či tri kilá, možno viac. Zdravotné problémy súvisiace s nedostatkom fyzickej aktivity začínajú vyskakovať na povrch - musím začať športovať, menej a zdravšie sa stravovať.
Skoro som prestal čítať knihy - čo je možno akýsi podvedomý odpočinok potom, ako som pred štátnicami musel čítať veľa a niekedy aj o veciach, ktoré ma zaujímali len okrajovo. Odpočinku však už stačilo. V mojej knižnici, či skôr knižničke, ma čaká ešte veľa dobrých kníh.
Sartrove slová - človek je tým, kto sa sám projektuje do budúcnosti - odhaľujú kus pravdy. Preto, ako raz povedal zase niekto iný, nemenej múdry, o svoju budúcnosť sa zaujímam - hodlám v nej totiž stráviť zvyšok svojho života . Novoročné predsavzatia majú svoj význam, ktorý však samozrejme nehodlám veľmi preceňovať.
Totiž, ako sa poznám, nič z toho, čo som pred chvíľou spomenul, sa mi nepodarí zlepšiť len preto, že to sám chcem, že som si to sám naprojektoval. Vždy keď som iba "chcel" vo svojom živote niečo meniť, po pár pokusoch to stroskotalo. A chcel som to vôbec naozaj? Chcieť u mňa nikdy nestačilo.
Musel som najskôr na všetko postupne dozrieť a dostať akýsi zvláštny, bližšie nedefinovateľný spúšťací impulz, akoby "zhora", až potom sa to podarilo. Budem prosiť za ďalšie dozrievanie a ďalšie impulzy.
O rok sa k tomuto blogu vrátim a skúsim objektívne posúdiť, či sa z neho za ten čas niečo naozaj splnilo. Dúfam však, že neplatí príslovie ako na nový rok, tak po celý rok . Ten môj sa už totiž začal pracovne...
V každom prípade, do nového roku všetkým želám, nech vám vyjde ešte lepšie, ako mne ten, ktorý sa práve skončil.
