„Milovníkom zeleniny o 30% pomalšie ochabujú kognitívne funkcie. Najväčší prospech prináša konzumácia listových šalátov, hlavne špenátu a ľadového šalátu,“ predčítal nahlas vnúčik Karol z knižky.
„Vidíš, dedko, musíš začať jesť aj špenát. Máš to tu čierne na bielom. Mám pokračovať?“ pozrel sa vážne na dedka. „Píše sa tu ešte o štúdii, kde kŕmili staré krysy čerstvým špenátom. Dožili sa vyššieho veku ako krysy, ktoré špenát odmietali,“ žmurkol na dedka. „Tak ja som podľa tebe stará krysa, čo!“ rozosmial sa dedko.
„To nie, ale krysí mozog má podobnú štruktúru, ako ten ľudský. Čítal som štúdiu...“ nadšene začal Karol. „Dobre, dobre,“ prerušil ho dedko. „Presvedčil si ma. Čo tam ešte máš?“
Karol otvoril svoj fascikel a začal čítať ďalej. Karol bol veľmi šikovný a sčítaný ôsmak, sledoval prírodopisné seriály a veril, že všetky problémy života už niekto vyriešil v nejakej vedeckej štúdii.
Keď sa jeho dedko Dušan začal strácať pri prechádzkach na sídlisku a z peňaženky sa mu opakovane strácali peniaze, rodina začala brať jeho zabúdanie vážne. Nasledovali vyšetrenia u doktora, testy a odporučenia ako čo najviac spomaliť postup Alzheimerovej choroby.
Keď sa Karol dozvedel o dedkových problémoch, ponoril sa do vedeckých časopisov. Pár týždňov o ňom dedko nepočul. Teraz tu sedel s fasciklom plným informácií o prevencii a liečbe Alzheimerovej choroby a prechádzal ich s dedkom bod po bode.
Karol bol Dušanovým jediným vnúčikom a pán Dušan premýšľal, ako rýchlo sa obrátili ich pozície. Ešte pred pár rokmi ho učil jazdiť na bicykli a skladať modely rakiet.
Na tréningu pamäti a neurobických cvičeniach sa zhodli veľmi rýchlo. Dušan bol bývalý učiteľ matematiky a zbožňoval rébusy. Kameňom úrazu sa stali stravovanie návyky. Jedlo Dušanovi pripomínalo domov, pocit bezpečia. Ešte vždy mal každý deň rovnaké raňajky, ako mu pred 60 rokmi pripravovala jeho mama. Na obed muselo byť mäso s omáčkou, príloha, zákusok.
Keď musel pred pár rokmi na operáciu srdca, bojoval o každý centimeter klobásky. Veľa mu z jej však nezostalo. Potom prišla cukrovka a on sa rozlúčil aj s jednoduchými sacharidmi. Je pravda, že si nemusel pichať inzulín a do schodov vyšiel poľahky, ale medové rezy mu chýbali každú nedeľu. Čo mu asi vezme táto ďalšia diagnóza?
Akoby mu čítal myšlienky, Karol pokračoval: „Neboj sa, dedko, nebude to také zlé. Ako sa pozerám na tvoj jedálniček, stačí pridať špenát a vylúčiť pečený bôčik.“
„Čo mi len zostane?“ bedákal úprimne dedko. „No ja ti predsa zostanem. A to, že budeme ešte veľa rokov spolu,“ odpovedal vážne vnúčik.
„Máš pravdu,“ povedal dedko a v slzách objal vnúčika.
