Pôsobíme katastrofy ekologické, ekonomické, spoločenské, verejné, súkromné a globálne..
Vytvárame si pokušenie sami sebe a snažíme sa vyhrať nad sebou samými..
Škoda. Väčšinou tomu umelému pokušeniu podľahneme.. Potom to možno oľutujeme, ale dôjdeme na križovatku ciest a znova sa vydáme po tej istej, lebo si povieme : " Aha, zasa je to tu. Ale aj tak volím túto cestu, predsa už viem, čo to obnáša, teraz to spravím inak." Škoda. Opäť to nevyjde.
Múdrosti našich predkov nám zrazu nič nehovoria. Veď je iná doba, to už určite neplatí. Omyl. Stále páchneme človečinou, a človečina človečinou ostane navždy.
V hĺbke svojho vnútra si to uvedomujeme. Dokonca časom a z nespočetného množstva chýb zisťujeme, čo je správne. Ale darmo, už sme raz človečinou a človečinou ostaneme navždy, tak to správne nekonáme.
A človečina je ako stvorená na vytváranie chýb, omylov a katastrof. Veď aký by bol život keby sme prestali chybovať? Áno, bol by bezchybný... dokonalý..
Ale táká človečina nikdy nebude, lebo človečina tvrdí, že NIKTO NIE JE DOKONALÝ...
