Neodpisovanie elektromeru občas vyústi do horibilných nedoplatkov

Začiatkom minulého roku prišlo len jedno vyúčtovanie. Plusové. Dvetisícpäťsto korún prebytok. Prepočítal som si spotrebu a vyšlo mi, že by sme mali naopak doplácať my, asi dvetisíc korún. Pre istotu sme tie peniaze odložili. Priznávam, že som na to potom zabudol. Krátko po Novom roku ma zamestnanec elektrární našiel doma a tak si odpísal reálne číslo z elektromeru. Čakal som sumu okolo šesť tisíc, ale vyúčtovanie, ktoré mi zlomyseľne poslali na meniny, mi vyrazilo dych - 12 021 Sk. Na druhý deň som o tom rozprával kolegovi.
— Takže ak ťa nenájdu doma, urobia odhad? — opýtal sa ma.
— Áno.
— Lebo my sme v podnájme tiež dostali vyúčtovanie vyše pätnásť tisíc. Prišlo to za prvý polrok, čo sme tam boli. Nechápali sme, ako sa mohlo toľko minúť. Teraz vidím, že to mohlo vzniknúť rovnako ako u teba.
— A máte tam elektromer vnútri?
— Áno. Veď ja som ho púšťal dnu, aby si odpísal tie numerá. Bohvie, kedy tam bol naposledy.
— To ste si nepozreli stav elektromeru, keď ste tam prišli?
— Nie, nenapadlo nás to. Ukázal nám účty, tam to všetko sedelo...
— Veď áno, to sedí aj mne. Podľa účtov som minul za pol roka toľko, čo predtým za dva.
— Majiteľ platil len päťsto korún mesačne! Ak ich nepúšťal dovnútra dva roky... Splatnosť účtu je trinásteho. Na druhý deň ma čakal nový. Zase elektrárne. Do štrnásteho, aby mi nebolo ľúto, treba zaplatiť ešte o sto percent zvýšený, dvojtisícový preddavok. Na podnájomníkov, ktorí by mi s tým pomohli, je už neskoro. Kolega si už na chytrákov dá pozor. Na podnájmoch si bude odpisovať všetky čísla peňazomerov. Je to v každom prípade dobrý nápad.