Svet mi zvykne z času na čas vystaviť účet z naivity. Opravujem svoje názory, korigujem pohľad na vec, ale márne. Nová nečakaná udalosť s ľahkosťou prefacká ťažko získané stanoviská. Ešte len pred rokom som mal na platy vysokých manažérov jednoznačný pohľad. Obrovská zodpovednosť si zaslúži ocenenie.
Učím sa písať všetkými desiatimi prstami. Toto je už tretí pokus; prvýkrát ma to pochytilo asi pred desiatimi rokmi. Vtedy som ešte pracoval v lese. Mal som písací stroj a ťukal som poctivo do klávesov asi týždeň. Pokus skončil neznesiteľnými bolesťami chrbta, ktoré vlastne urýchlili môj odchod od lesov. Pre prsty bola táto rozcvička šokom - po píle a kálačke sa im ani náhodou nechcelo zľahka poletovať nad klávesnicou. Nanajvýš štyri prsty ma poslúchali.
Nedeľa: Áno, v sobotu som ich priviedol z nemocnici a dnes už má Erik vyše mesiaca. Uteká to jak sviňa...
Štvrtok: Posledný týždeň som si naplno vychutnal dosiaľ nepoznaný, nádherný pocit: otcovstvo. Vďaka Bohu za ten malý zázrak, mrviaci sa za sklom v pôrodnici. Akoby som videl sám seba, tak sa na mňa podobá ten malinký človiečik nosiaci moje meno. Zuzka je chvalabohu v poriadku, už sa zotavila, len náš malý Wunder si už prvý týždeň života užil svoje. Najprv žltačka z rozdielneho RH faktoru (má moju krvnú skupinu), potom zas zistili zlú zrážanlivosť krvi, nemohli prísť na príčinu, mysleli, že je to dedičné. Príčinu zistili až v pondelok, Zuzka prekonala v tehotenstve nejaký zápal, takže teraz Erinkovi pichajú antibiotiká. Dnes už prešla žltačka a lieky mu výborne zabrali. Síce neskôr, ako si to mamička predstavovala, ale v sobotu by som ich mal priviesť domov.
Streda: Dnes sa o 13:25 narodil môj syn! Pjekne zaokruhlený : Tri kilá a rovných päťdesiat centimetrov.
Nedeľa: Dnes bol opäť nádherný deň. Nepíšem o počasí preto, že neviem o čom mám písať, len si chcem zachovať akési spomienky a k tomu, myslím, patrí aj to počasie. Po daždivom týždni bol skutočne vydarený víkend. Včera, keď som išiel na nočnú sa rozpršalo, ale inak svietilo (a príjemne hrialo) slnko. Zuzka je v poriadku, tlak už má dobrý, s malými výkyvmi. Aj je dobre, že je teraz dvadsaťštyri hodín pod dohľadom, som oveľa pokojnejší. Čakám, že sa malý (áno malý, od piatku to už viem naisto!) narodí na budúci týždeň. Asi zajtra, alebo štvrtého. 4.4.2000. Mal by pekný dátum narodenia.
Štrvrtok: Ráno som viezol Zuzku do nemocnice na kontrolu. Veľmi dlho sme čakali, v čakárni bolo strašne horko a Zuzku ovládla nervozita. Nakoniec tam musela ostať. Tlak 100 na 160, ledva ju doktor pustil pre veci. Možno že v tejto chvíli práve rodí. Je už polnoc, vlastne začal posledný marcový deň. Celý deň som mal rozlúčku v nemocnici pred očami.
Štvrtok: Dnes mám tridsaťjeden rokov. Zisťujem, že starnem. Našťastie, len podľa tej prvej cifry. Keby mi ju niekto vymenil za dvojku, necítim fyzický rozdiel. Psychický už hej.
Pondelok: Štyri týždne. Už len mesiac a príde môj synak, či dcérka na svet. Bude to jedna z najkrajších udalostí v mojom živote.
Utorok: Dnes som na chvíľu skočil do Artfóra, je tam plno publikácií o makrách. Po hodnej chvíli preberania a zadržiavania (to je môj problém už od detstva... vždy, keď si chcem v kľude prezerať knihy v predajni, či v knižnici... chytí ma sranie), som si nakoniec vybral. John Walkenbach, Microsoft Excel 2000 a 2002 - Programování ve VBA
Pondelok:Som uťahaný, rúbanie dreva ma unavuje, vidno, že som si už odvykol. Takže len niekoľko poznámok.
Nedeľa: Tak sa zdá, že to funguje. Je stále nedeľa, žiaľ už síce večer, a ja si otváram opäť denník.
Nedeľa: Dnes plním svoje rozhodnutie. Spravil som ho už vo štvrtok, čiže zas dosť neskoro. (Je nádherný jarný deň, jeden z mála vydarených v tomto roku, psy u susedov neznesiteľne štekajú, ale nedám si ho pokaziť, dnes ma nič nevytočí.) Rozhodol som sa písať z niekoľkých dôvodov. Hlavným je moja lenivosť, ani nie na prácu akéhokoľvek druhu, ale neskutočná neschopnosť prinútiť sa písať.
