Erik Galamboš
Ako hacknúť nákupný vozík
Všetci to určite poznáte. Pred obchodom zistíte, že nemáte ani žetón, ani správnu mincu do vozíka. Vtedy pomôže obyčajné drevené nespisovné špáratko na zuby.
Všetci to určite poznáte. Pred obchodom zistíte, že nemáte ani žetón, ani správnu mincu do vozíka. Vtedy pomôže obyčajné drevené nespisovné špáratko na zuby.
Niektoré nelogické a nedomyslené prejavy operačného systému Windows vedia človeka vytočiť. Nepomôže, keď je vzhľad priečinkov nastavený na podrobnosti... Pri použití Save as.../Open (Uložiť ako.../Otvoriť) sa dialógové okno správa ako mulica vo verzii somár. Ak si ho desaťkrát denne prepnete na zobrazenie podrobností - po otvorení vidíte znova zoznam.
Nové pracovné miesto. Stôl, telefón a PC svedčia o tolerancii predchodcu k zvyškom jedla, kávy a prachovej vrstve. Hrôzu okolo ide napraviť pomerne rýchlo. Ale čo s klávesnicou?
Než som si zapamätal jedno PIN, pribudli mi ďalšie tri. Niet divu, že moja mizerná pamäť, uchovávajúca ešte trikrát dvanásť PC hesiel, začala štrajkovať. Pri bankomate si spomínala na číslo k teleplatbe, namiesto PIN-u ku kreditnej karte sa mi vybavilo len staré PIN k prvej SIM-ke.
Urobiť dobrý zoznam je jednoduchá vec. Komplikovanie a kazenie zoznamov je ťažšie. Potrebujete veľa invencie - nájsť nečakanú fintu, s ktorou prekvapíme a znechutíme každého, kto by chcel s naším zoznamom pracovať. Ako postupovať, aby na nás ešte dlho nadávali?
Schyľuje sa k zásadnej revolúcii na nete. Tentoraz sa Google podujal urobiť poriadok s obchodmi na internete. Ak sa mu podarí zastrešiť ich pod svoju službu, budeme onedlho na dnešné nakupovanie spomínať rovnako, ako na vyhľadávanie stránok "pred Googlom".
Ešte aj v roku 1980 ste narazili na veľmi bizarné predstavy o roku 2000. Magický dátum podporoval ľudskú fantáziu. V mestách mali lietať medzi podivnými budovami fantastické stroje. Domácnosti obsluhoval všestranný robot, ktorý navaril, upratal, pral a vynášal smeti. Skutočnosť je iná. V mestách lietajú len vrtuľníky, aby monitorovali každodenné zápchy a namiesto všestranných robotov nás obklopili počítače. Spísal som si zoznam vynálezov, ktoré ma oslovili (alebo som si ich vymyslel :)), ale akosi meškajú:
V každej domácnosti sa nájde pavučinka a zaprášený kút, kam nedohliadne starostlivé oko gazdinky. Za chrbtami skríň sa pavučiny postupne menia na labyrinty a v odľahlých, neprístupných kútoch sa zrniečko po zrniečku nahromadí vrstva prachu. Katarziou v byte býva v lepšom prípade maľovanie. V horšom sťahovanie, v tragickom prípade nečakaná pohroma - oheň, voda, vietor...
Ak nás pri práci filmovali, či fotili, pekne sme sa ustrojili. Nasadili prilbu, slúchadlá, ba dokonca aj ochrannú mriežku. Pred objektívom sme to vydržali. Aj pílu sme štartovali položenú na zem, predpisovo pristúpenú pravou nohou. Keď s kamerami odišli, prilby putovali do zaprášených rohov maringotky. Aby nezavadzali. Len málokto ich používal aj pri bežnej práci.To ale neznamená, že sme si nedávali pozor. Naopak. Píla je užitočný, ale mimoriadne nebezpečný nástroj. A stromy, aj keď už neumierajú pri archaických výkrikoch "váárúúj", dokážu zabiť človeka rovnako ľahko ako kedysi.
Keď počujete niekde dlho, monotónne, bez ubrania otáčiek, zavýjať pílu, nepočujete rezanie. Počujete pálenie. Niekto si ničí pílu a nervy. Obrazne i doslova.
Na učňovku do Modry-Harmónie som prišiel v roku 1983. Vtedy sa už v lesoch považovala práca s motorovou pílou za samozrejmosť. Keď som po vyučení začal pracovať u štátnych lesov, spoznal som drevorubačov, ktorí sa pamätali na nástup prvých motorových píl.