Čiarka plní vo vete tri funkcie. Vyčleňuje, pripája a odčleňuje. Všetky pravidlá jej používania majú určite hlboký význam. Napríklad: odlíšenie voľného a tesného prívlastku, voľne pripojeného doplnku, rovnocennej vety v priraďovacom súvetí...
Chýba mi v tých komplikovaných poučkách jednoduchá veta: Daj čiarku tak, aby bola veta zrozumiteľná. Toto pravidlo stavia človeka do inej úlohy. Prenáša pozornosť autora z poučiek na príjemcu správy. Núti ho pozrieť sa na obsah správy očami adresáta. Neverím, že by v slovenčine takéto pravidlo nestačilo.
V rozpore s "interpunkčnou prísnosťou čiarky" bola norma, ktorá platila na Slovensku až do roku 1998 (v Čechách dokonca do roku 2000). Podľa nej pri bibliografických citátoch postačovalo uvádzať len iniciálku krstného mena autora (!). Nebolo dokonca nutné uviesť nakladateľstvo! Toto sa už zmenilo (ISO 690), zmeníme niekedy aj "musí sa" pri čiarkach?
Keď to znesie taliančina, zniesla by aj slovenčina.
