Ale pekne poporiadku. Dnešná ranná bola veeľmi dlhá. Celý deň som bol v duchu v nemocnici. Hnevá ma, že som nebol pri pôrode. Najprv nie, nie – nechcem, aby si tam bol a potom dva(!) dni predtým:
"Škoda, aj by bolo dobre, aby si išiel."
Jeden kolega má ženu v rovnakom štádiu (teda každú chvíľu porodí) a dali už dopredu nejakému doktorovi 5 000 korún. Keď Zuzka nadhodila podobnú tému, rezolútne som odmietol.
"Zo zlého doktora peniazmi lepšieho nespravíš," povedal som jej. "Dobrý doktor bude zodpovedný aj bez peňazí."
Dnes som sa na to už pozeral inak. Niežeby som zmenil názor, ale predsa mi tá barlička (nič iné to nie je) trochu chýbala. Našťastie, Zuzka ma ubezpečovala, že doktor, ktorý má mať službu, je jeden z najlepších v Ružinove.
Volal som do pôrodnice hneď, ako som prišiel. Sestrička mi oznámila, že som otec a vysvetlila mi, že žena spí. Musí si odpočinúť. Samozrejme, hneď som všetkým telefonoval novinu. So Zuzkou som hovoril až večer. Cítila sa už celkom dobre. Malého Erinka jej doniesú až neskôr, potom už bude len s maminkou.
Som naňho a na svoju ženu veľmi hrdý. Odkladám dnešné vydania LN a SME... a idem si pripiť na ich zdravie. Zajtra vstávam do roboty, ale pohár dobrého vínka ešte vypiť môžem.
5.4.2000!
Streda: Dnes sa o 13:25 narodil môj syn! Pjekne zaokruhlený : Tri kilá a rovných päťdesiat centimetrov.