V lesíku, ktorý oddeľuje dostihovú dráhu od Ovsišťa som už videl všeličo. Sovy, myšiaky, sokola aj kuvika. Vtákom neprekáža, že je to rušné miesto. Psíčkari, ľudia na prechádzke, deti hrajúce sa na ihrisku, kone cválajúce v lesíku.
Mama má dvanásť rokov starého, krátkosrstého jazvečíka. Čita, ako sa jazvečík volá, je mierumilovné a pokojné zvieratko. V lese, kde sa cíti najlepšie, nezaprie krv poľovného psa. Veverička ju dokáže vyhecovať k heroickej (vzhľadom k jej veku a šedinám) naháňačke. Z mierneho psa sa ozajstná, divo brechajúca šelma stane pri stretnutí s koňmi, špeciálne tými, ktoré majú toľko drzosti, že ťahajú za sebou pretekársky vozík. Takého dokáže prenasledovať aj pol kilometra.
Keď išli koncom minulého týždňa na prechádzku, vybrali sa ako každý deň do lesíka. Hneď na kraji lesa im denne šliapaný chodník skrížili veľké, rozzúrené vtáky. Tri sa bez okolkov vrhli na mamu a ďalšie tri, či štyri na krpatú Čitu. Oháňanie sa rukami mame nepomohlo a musela rýchlo ustúpiť. Bilancia: krvavá rana na temene a niekoľko bolestivých klofnutí na rukách.
Čitu zaskočila nečakaná zmena úlohy. Z takmer predátora sa stala takmer obeťou. Zvládla to ako mladica, skočila pod najbližšiu lavičku a odtiaľ odrážala útoky, kým si jej gazdiná nenašla dobrú palicu a nezahnala vtáky do lesa.
Vrana obyčajná čierna a šedivka
Zdroj: http://www.sibl.cz/projekty/krkavec/krkavci.htm
Mama a jej známi z okolia hovoria, že to boli krkavce. Mne sa popis vtáka, ktorý "má mohutný zobák a vyzerá ako vrany na poliach (havran poľný), ale je čierno-šedý a o niečo väčší, ako ony" hodí skôr na vranu obyčajnú. Hniezdi na kraji lesa a teraz, v tomto období vyvádza mladé.
Nech už to boli vrany, alebo krkavce, na rozdieľ od ešte rošírenejších jastrabov sliediacich na cestách, dali sa zahnať palicou.
