Takýto list dostala v roku 1897 redakcia amerického denníka The Sun. Riadky osemročného dievčatka vzbudili v redakcii rozpaky. Ako odpovedať a nesklamať detskú dôveru? List putoval z rúk do rúk, až skončil u šéfredaktora Francisa P. Churcha. Skúsený novinár napísal Virginii odpoveď, ktorá vyšla 21. septembra na titulnej stránke Sun-u :
VIRGINIA, Tvoji malí priatelia nemajú pravdu. Veria len tomu, čo sami vidia; veria, že nemôže existovať nič, čo nemôžu postihnúť svojím malým rozumom. Každý ľudský duch je malý, či patrí dospelému, alebo dieťaťu. Vo vesmíre sa stráca ako maličký hmyz. Taký mravenčí rozum nepostačuje, aby sme postihli a pochopili celú pravdu.
Ano, VIRGINIA, Santa Claus existuje. Existuje rovnako iste ako láska, veľkorysosť a vernosť. Keďže toto všetko existuje, môže náš život byť krásný a plný jasu. Bohužiaľ! Svet bez Santa Clausa by bol ponurý svet! To by sme nemali ani VIRGINIU, ani vieru, ani poeziu - nič z toho, co robí život znesiteľným. Zostal by len trepotavý zbytok viditeľnej krásy. Avšak svetlo detstva, ktoré osvetluje svet, by muselo zhasnúť.
Santa Claus existuje, pretože inak by si nemohla veriť ani svojim rozprávkam. Iste, mohla by si požiadať tatina, aby na Štedrý deň poslal ľudí, ktorí by Santa Clausa chytili. Ale žiadny z nich by ho nezbadal. Čo by to dokázalo? Žiadny človek ho nemôže uvidieť len tak. To ale vôbec nič nedokazuje. Najdôležitejšie veci zostávajú mnohokrát skryté nášmu zraku. Napríklad víly, ktoré tancujú v mesačnom svite na čistinke. A predsa existujú. Čokoľvek vidíš, nikdy nezbadáš celé. Môžeš rozlomiť kaleidoskop a hľadať najkrásnejšie farebné útvary. Nájdeš pár pestrých črepov, nič viac. Prečo?
Pretože skutočný svet je zahalený závojom, ktorý nedokáže pretrhnúť žiadne násilie. Poodhrnúť ten závoj môže iba viera a poézia a láska. Len potom uzrieme všetku krásu a nádheru za ním. Asi sa spýtaš, či je to pravda. Áno, Virginia, je, a nič na tomto svete nie je pravdivejšie a trvalejšie. Santa Claus žije a bude žiť večne. Ešte tu bude za desaťkrát desaťtisíc rokov, aby potešil deti, ako si Ty, a naplnil radosťou každé otvorené srdce.
Po zverejnení odpovede dostala redakcia Sun-u množstvo ohlasov, v ktorých čitatelia ďakovali za múdre slová. Od tej doby Sun až do svojho zániku v roku 1954, každý rok v predvečer Vianoc uverejňoval toto Vianočné posolstvo. Po zániku Sun-u jeho tradíciu prevzali mnohé svetové denníky. V roku 1997 Jiří Loewy priniesol Vianočné posolstvo prvýkrát aj do Lidových novín, ktoré tiež odvtedy v predvianočnom týždni uverejňujú odpoveď dávno mŕtveho novinára na naivnú otázku malého dievčatka.
