Natieranie všetkého, čo sa natrieť dá. Upratovanie okolia, skladov, príprava strelnice, výmena terčov. V tejto vypätej atmosfére priviezol politruk plnú vetriesku rôznych hesiel, zasadených do nevkusných konštrukcií. Dostal som päť vojakov (dejte mi lidi, já to udělám) a zodpovednú úlohu, ktorej som sa, nahnevaný, okamžite zhostil.
Kam dáme túto? Sem. Zakryjeme tie odporné smreky. Vykopať dve jamy, osadiť konštrukciu s krikľavým napisom SO SOVIETSKYM ZVÄZOM NA VEČNÉ ČASY , upevniť, zakopať.
Ďalšia prosím.
Kam s ňou? Tieto dve brezy špatia okolie... Vykopať, osadiť, vyrovnať, zakopať - a už sa briezky krčia pod obrovským nápisom - ZDRAVÍME NEVIEMKOĽKÝ ZJAZD UV KSČ . Pracovali sme automaticky, ani sme tie stupídne nápisy nevnímali.
Ďalší prosím. ŤAŽKO NA CVIČISKU, ĽAHKO V BOJI , stojí za pár minút nad priekopou. Keď sme boli po dvoch hodinách hotoví, poslal som "svojich" vojakov za mladým, aby im našiel inú, podobne zmysluplnú prácu. Ja som sa išiel najesť.
Za tri hodiny doletel náčelník.
"Ktorý idiot rozmiestňoval tie tabule?"
"Ja, náčelníku", priznávam sa neradostne k lichôtke. Tuším riadny prúser.
"Čo to niekoho prizabilo?"
"Kiežby, myslím, že je to niečo horšie", dramatizoval.
Vyzeral, akoby opäť odtrhol vežu na tanku a hrozila mu ďalšia desaťročnica v zelenom. Lenže tentoraz som to bol ja, kto nezdvihol včas hlaveň tanku.
Súdruh podplukovník N. bol v tom čase veliteľ nášho útvaru. Stál smutne pred veľkým, čerstvo osadeným pútačom. Vedľa neho pobehoval rozzúrený politruk a rozhadzoval rukami.
"Súdruh podplukovník, vojak Galamboš, dovoľte mi za...
"Bojovňíku, vieťe kto sem zítra příďe?", nenechal ma dohovoriť a spustil na mňa svojím slávnym mixom češtiny a slovenčiny. "Zítra to tu bude samej generál, bojovňíku." Mäkčene umiestňoval ako mu napadlo.
Ukazoval na veľký nápis a ja som stále nerozumel o čo im ide. Zaplo mi, až keď som si prečítal vedľajší, omnoho menší.
ZASIAHNI CIEĽ PRVOU RANOU
A sakra. Pri nápise KOMUNIZMUS NÁŠ CIEĽ , to vyzeralo ako protištátna činnosť.
Politruk to bral ako urážku na cti a žiadal exemplárny trest. Našťastie, ukážky sú ukážky a tak veliteľ útvaru vyriešil kauzu šalamúnsky. Poveril politruka osobným dohľadom nad rozmiestnením hesiel. Ja som dostal za úlohu "ešte raz skontrolovat ty terče".
Protest politruka vyriešil vetou:
"Soudruhu majore, bejt gumový, ňeznamená gumově zatvárať, ale pružňe myslet."
Keď sme osameli, náčelník len radostne poznamenal: "Keby neboli ukážky, už si v base. On vie, našťastie veľmi dobre, ako to funguje".
Keď o niekoľko týždňov neskôr ten istý politruk organizoval stiahnutie každého hesla, ktoré obsahovalo slovo komunizmus, neodpustil som si uštipačnú poznámku: "To bol zásah, však PÁN major?"
Sladkou odmenou mi bol nešťastný výraz, ktorý sa mu rozhostil na tvári.
