Po zúfalých pätnástich minútach strávených pri monitore DVD požičovne a preklínajúc nápis ZADAJTE PIN , som sa zapovedal. Niečo s tým musím urobiť! Pri dlhšej prestávke v používaní niektorej karty hrozí, že si nespomeniem už nikdy.
Nápad mi vnukla neznáma dáma pri pokladni. PIN číslo si najprv pozrela na svojej platobnej karte, kde ho mala zapísané. Paráda...
Doma som si vyložil všetky karty, ktorými disponujem. Našiel som lepiace štítky a posledný raz som si pospomínal na PIN-y. Potom som nalepil na karty štítky s číslami.
Nie, nie sú to presne PIN čísla. Nemôžem vylúčiť, že sa karty dostanú do ruky nepovolanému. Skutočné PIN mám teraz len jedno. A čísla skutočného PIN-u pripočítavam (či odpočítavam? :) ) k číslam na karte. Výsledok je správny PIN.
Ak mám na karte 6241 a súkromné číslo je 0221, skutočný PIN je 6462. Číslo 1036 na karte dáva pri rovnakom súkromnom PIN-e 1257. Celkom to funguje, lovenie PIN-ov v pamäti je šedá minulosť. Jediná starosť, ktorá mi zostala, je kontrola lepu.
Zatiaľ drží. Musím ešte niečo podobné vymyslieť na prekliate heslá do systémov
