Dobrý večer. Odkiaľ pochádzate?
Z hviezdy stokrát väčšej ako Slnko. Nachádzala sa v galaxii, ktorá vyzerala ako Mliečna dráha. Je piata v poradí smerom na súhvezdie Panny.
Koľko vám trvala cesta na Zem?
Mne? Ja som nikam nešiel. To vy ste prišli ku mne. Aj s celou touto perepúťou (rozhodil rukami ukazujúc na našu galaxiu).
My ku vám? To je nedorozumenie, nie?
(Smiech) Ak, tak z vašej strany. Ja som sa odvtedy, ako ma opustila moja hviezda, ani nepohol.
Zaujímavý pohľad. Nám sa zdá opak. Pre nás sa vaša rýchlosť stala jediným pevným bodom vo Vesmíre. Pevným bodom, ktorý nič nepredbehne.
(Poškrabe sa za ušami) Počul som už o tej teórii. Lenže, ja vás uisťujem, že sa nehýbem. To vy sa hýbete.
Vaša rýchlosť je presne zmeraná. Nezáleží na tom, či ju meriame, keď ideme proti vám, alebo keď s vami uháňame opreteky rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla. Rýchlosť máte vždy rovnakú.
Moje meranie by ale ukázalo presne to isté o každej hmote, ktorá okolo mňa preletí. Vrátane vášho cteného tela. Ibaže moje merania majú jeden veľký háčik...
Aký?
Čas, ktorý poznáte vy, ja nepoznám. Čas jestvuje len pre vás, ja nemám problémy s termínmi, mne lietadlo nemešká. Pre mňa čas skončil. Čas vo vákuu neplynie. Stojím na mieste a všetko hmotné okolo mňa starne. Vzďaľuje sa v čase, ktorý pre mňa existuje len ako bežiaci film na plátne.
Koľko vám trvá svetelný rok?
Svetelný rok netrvá ani sekundu. Rovnako tak milióny rokov. Pre mňa je to nič.
Prečo?
Počuli ste o paradoxe dvojičiek, ktorý vyplýva z mojej, podľa vás, nemennej rýchlosti? Predstavte, si, že jedno dvojča som ja. Kým môj brat zachytený v hmote zostarne o milión rokov, ja môžem vo vákuu stráviť milión rokov bez toho, aby som zostarol čo len o hodinu. Preto nemôžem odmerať rýchlosť ničoho. Za milión rokov mi neubehne ani sekunda. Z toho vám musí byť jasné, prečo sa nemôžem pohybovať. Nestarnem, len mi sčervenieva spektrum.
Aha, už mi je to jasnejšie. Dilatácia času. Nikdy ma nenapadlo pozrieť sa na teóriu z vášho pohľadu. Je to ťažké, predstaviť si váš čas. Ale čo ten pohyb, ktorý vidíme a meriame?
Vidíte plynutie času. Ale čas plynie vám, nie mne. Preto sa vám zdá, že sa hýbem.
Plynutie času? Niet času bez hmoty.
Niet hmoty bez času.
Aký je v tom rozdiel?
Obrovský. Vy ste výtvor času. Každá hmota je tvorená časom a vlnou. Uberiete čas a zostane vlna - teda ja. Spojte čas s vlnou a stvoríte hmotu.
Vy ste vlna? Kvantová teória vás označuje aj za časticu.
Vy ste korunou tvorstva, vy by ste to mali vedieť. My sme len fotóny. Ale máte pravdu, sme aj-aj. Všetko záleží od pozorovateľa. Keď vidí vlnu, som vlnou. Ak spozoruje časticu, som časticou.
Ako je niečo také možné? Naša existencia je predsa nezávislá od pozorovateľa!
Už nie som pevnou súčasťou hmoty. Som na hranici času. Som dušou neživej hmoty. Preto je dôležité, kto sa pozerá z ktorej strany a koľko je času v pozorovateľovi.
Hm. Ste zvláštny. Veľmi zvláštny...
Ja? Celý Vesmír tvorí rovnaká látka. Aj vaše telo sa skladá z častíc, čo sú zároveň vlnami! Vy ste takisto aj-aj. Tí, čo vás pozorujú zvonka, vidia časticu. Pokiaľ netrávite celé dni čumením do zrkadla, sú o vašom výzore oveľa lepšie informovaní ako vy sám. Váš pohľad na seba je úplne odlišná informácia. Líši sa kvalitou aj spôsobom. Vy sa vidíte ako vlna a viete toho o sebe oveľa viac, ako môže vidieť pozorovateľ. Pripadáte si preto zvláštny?
Ja som častica aj vlna? Nikto nikdy nezmeral nijakú vlnu tela!
Opäť meriate? Cez čo vnímate svet? V čom žijete? Zmerali ste vlnu nášho spomaleného čašníka, ktorý nie a nie doniesť konečne fernet ku káve? Nie? A predsa sám seba vidí podobne, ako sa vidíte aj vy. Je mu srdečne ukradnuté, že ho vnímate ako časticu, a nijakým prístrojom nezistíte v akej vlne sa pohybuje a čo má na rozume... Vieme len, že náš fernet to iste nie je. Aj u vás záleží od pozorovateľa. Ste rovnako zvláštny, len o tom neviete.
Chcete tým povedať, že každá hmota vo vesmíre je v kvantovom stave? Vrátane živej?
Áno. Ale záleží od času, koľko je ho v hmote uskladneného. Čím viac času, tým jednoduchšia identifikácia. Preto sa vám zdá, že mikrosvet a makrosvet sa riadia inými zákonmi. Mikrosvet stojí viac na informácii, makro svet viac na čase.
Pred chvíľou ste tvrdili, že hmotu tvorí čas a vlna...
Och, všetci sú taký nechápaví? Ja som informácia. Čas + informácia = hmota. Hmota - čas = informácia. Čím zložitejšia hmota, tým zložitejšia informácia. Môžete to nazvať vlnou, informáciou, duchom, v podstate hovoríme stále o tom istom.
To mi pripomína vetu: Na počiatku bolo slovo...
Áno, pekná myšlienka. Janko to vystihol, hoci asi len náhodou. Neviem, či si uvedomoval, že počiatok je rovnako dôležitý ako informácia.
Ale ja vás už nechám letieť, nemôžem sa s vami tak dlho hýbať. Už som si odvykol. Musím sa pripojiť k ostatným. Sme jedna partia, ktorá uchováva všetko o hmote, ktorou sme kedysi boli. Sem-tam niekoho z nás pohltí nová hmota. Nerád by som tak dopadol. Nech sa vám v tom zajatí času darí.
Ďakujem za rozhovor, povedal som ešte, ale môj hosť už asi nepočul. Zanechal ma s dvomi objednanými fernetami pri prázdnych šálkach od kávy.
