Ako majitelia psa každoročne platíme daň. Tí, čo bývajú v bytových domoch, platia viac. Bude to zrejme aj tým, že bytoví psi inú možnosť vyvenčenia sa, ako sú verejné priestranstvá, nemajú. A o tie sa musí starať mesto, ktorého povinnosťou je aj osadenie na to určených odpadkových košov.
Rodinné domy však spravidla majú svoje dvory, o ktoré sa starajú ich majitelia. Áno, starajú. Niektorí dokonca až tak úzkostlivo, že svojim štvornohým miláčikom (a sú aj takí, čo ich majú niekoľko a nie malých plemien) nedovolia po dvore ani sa len prebehnúť. Prečo by ich psi mali ničiť ich trávu, keď si potrebu môžu vykonať aj inde? A tak ich naučia si to správne miesto nájsť. Len nech to nie je v ich vlastnom dvore a pri vlastnom plote, ale, samozrejme, čo najbližšie. Keďže trávnatej plochy okolo susedných domov je dosť, problém je vyriešený. Stačí sa len tak „poprechádzať". Niektoré psy sa však voľne pohybujú aj bez prítomnosti ich majiteľa. Ten si na nich, keďže sa to často deje pod rúškom neskorej noci alebo priskorého rána , keď sú ulice prázdne, počká v župane pred svojou bránou. Potom ich hvizdnutím privolá a s pocitom, ako sa bude na druhý deň nad susedmi, zbierajúcimi výkaly po jeho psoch, opäť škodoradostne škeriť, si ide ľahnúť.
Na každom rohu našej ulice sa nachádzajú dopravné tabule, upozorňujúce vodičov na miesta, kde sa hrajú deti. Pustite však svoje deti na trávnatú plochu plnú psích výkalov! Všimla som si, že na niektorých bytových domoch, ktorých obyvatelia sa o svoje okolie vzorne starajú, sú umiestnené zákazové značky (zákaz venčenia psov). Napadlo mi, že by sa mohli umiestniť aj v našej ulici pod už spomínané tabule. Svoj návrh som hneď predostrela kompetentným pracovníkom. Tí si všetko zapísali a do mesiaca prisľúbili realizáciu. Uplynulo už síce niekoľko mesiacov a „skutek utek", ale ... už nie som presvedčená, že by to vôbec pomohlo. Psy totiž tabuľkám nerozumejú. A ich majitelia?
Kto raz necíti potrebu dodržiavať zákony či predpisy, nájde si na to spôsob. A ten, kto by mal na ich dodržiavanie dozerať, si zas nájde spôsob, ako (ne)dozerať. Inými slovami: aby aj vlk bol sýty, aj ovca ostala celá.
A dôsledok?
Keď môže jeden, povie si aj druhý, aj tretí ,... že načo škodiť sebe, keď sa dá druhému.
alebo
Sme si rovní a rovnejší. To, čo môže jeden, druhý nemôže. Za to, za čo jedného potrestajú, nad druhým prižmúria oči.
P.S.
Ešte jedna skúsenosť z minulosti: Traja mladí venčili psa - labradora. Ten si voľne behal, až kým sa nerozhodol urobiť veľkú potrebu priamo pred vchodom do jedného z domov. Keďže som to videla a mladík mi nebol neznámy, upozornila som ho a ponúkla náradie na odpratanie. Vyvalil na mňa oči a „vypotil": A to kde žijete? Smiech ďalších dvoch, ktorý túto „duchaplnú" otázku sprevádzal, ma v okamihu prinútil sa nad ňou vážne zamyslieť: Fakt. Kde to žijem?
