Teda, pokiaľ vám na to neprídu médiá a opozícia z toho neurobí škandál. Tak ako v prípade advokáta Radomíra Bžána, ktorý zastupoval Slovensko pred arbitrážnym súdom vo Viedni kvôli nároku Slovenských elektrární. Tí žiadali odškodné za odobratie práva na prevádzku vodného diela Gabčíkovo.
O tom, že na jeho prevádzku nemajú nárok, pritom rozhodol po siedmich rokoch sporu Krajský súd v Bratislave ešte v roku 2015. Zmluvu o jeho prevádzke uzatvorenú medzi Slovenskými elektrárňami a štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba označil za neplatnú od začiatku. Toto paradoxne iba jeden jediný deň predtým, ako by vstúpila do platnosti jej výpoveď bez udania dôvodu zo strany štátneho podniku. Na základe takejto výpovede by Slovenským elektrárňam naozaj vznikol legálny nárok na odškodné podľa zmluvy o odškodnení. Ešteže na Slovensku máme promptné a nezávislé súdnictvo...
Nech prišlo rozhodnutie krajského súdu za akokoľvek obskúrnych okolností, neplatná zmluva o prevádzke automaticky zneplatnila aj zmluvu o odškodnení. No ako sa hovorí - za pokus nič nedáš. A tak to Slovenské elektrárne skúsili. Ako ale dospeli k sume odškodného 700 miliónov eur, ostane asi navždy ich obchodným tajomstvom. Pritom práve od tejto sumy sa mala odvíjať odmena pre advokáta zastupujúceho Slovensko. Čím viac by pýtali, tým vyššia by bola odmena. Čím väčšia by bola hora, tým dlhší by bol tunel. Kým ale hora bola iba imaginárna, tunel mal byť reálny.
No a keďže arbitrážny súd sa zaoberal iba nárokom na odškodné, nie jeho výškou, úspech pre advokáta Bžána bol zaručený. Viedenský súd vzal na vedomie rozhodnutie bratislavského súdu, a nárok na odškodné podľa neplatnej zmluvy bol zmietnutý zo stola. Výšku samotného nároku následne už nikto neoveroval, a práve ten sa mal stať základom pre výpočet podielovej odmeny.
Pritom podielová odmena je možná iba v sporoch s vopred veľmi neistým výsledkom, čo spor riešený vo Viedni evidentne nebol. A odmena tiež musí byť v súlade s dobrými mravmi. Môže byť takou odmena, na ktorú by Slovák s minimálnou mzdu pracoval 12 260 rokov? Alebo 5 644 rokov s priemernou?
Na toto, ako aj na to, komu dnes po chaose s neplatnými zmluvami vlastne vodné dielo Gabčíkovo patrí, a prečo jeho prevádzka ťahá štátny podnik Vodohospodárska výstavba k dunajskému dnu, sa budeme pýtať už na budúcu stredu na mimoriadnom zasadnutí hospodárskeho výboru. Toto všetko je pritom iba špičkou ľadovca v kauze Gabčíkovo, ktorú pred takmer desiatimi rokmi rozpútal Robert Fico, politik bez mravov.
