Na druhej strane rieky kráčalo dieťa, rúčka v ruke otca. Blízko pri nich sa potulovalo niekoľko ovečiek. Stála som pri malom sútoku a keď som sa otočila k potoku, videla som, ako sa slnko ligoce na hladine. Čítania počas rannej omše boli povzbudivé. Kedy budem môcť povedať, že som úplne odpustila? Teraz už ten pocit poznám a nechcem prísť o túto ľahkosť. Niekedy sa veľkosť zranenia srdca dá spoznať až vtedy, keď sa vylieči. Podľa kameňa, ktorý z raneného srdca spadol. Listy stromov sa trblietali. Kvapky rosy na pavučinách vyzerali ako perličky. Odkedy som v to ráno vyšla von, videla som nespočetné množstvo takýchto perlových náhrdelníkov... Tieto dary dostávam každý deň. Tešia ma. Sýtia môj hlad po kráse rovnako, ako žblnkot vody a ticho dvíhajúcej sa hmly. Tak, ako sviežosť trávy a vôňa lístia. Bojím sa. Viem však, že som milovaná a chránená. Všetko bude dobré.
