Vôňa je niečo kúzelné, častokrát spúšťa reťaze spomienok, obrazov a úsmevov. Levanduľu som si tak obľúbila, že sa už v mojom vnútri spája nie s jednou, ale s mnohými predstavami: Leto, záhrada, čisté prádlo, obľúbená toaletná voda... Zacítim mokrú zem a v srdci mám chvíľku pocit jari a vnímam topiaci sa sneh, s vôňou borovíc sa prenášam do Chorvátska a keď cítim suché lístie, musím sa ním brodiť, šušťať a usmievať sa. Jednou z domácich prác, ktoré robím rada, je žehlenie - aj kvôli vôni čistých plachiet a obliečok. Vyžívam sa v charakteristickej vôni dreva chát, ktoré vonia stále rovnako, ako keď som bola malá a hádzala som z terasy chaty karty do kríkov. Viem, ako vonia v letný večer pokosená tráva, pivnica plná jabĺk a mačka, ktorá prespala pár hodín v susedových zásobách sena. Vôňu augustových kvetín v našej záhrade, ktoré som odmalička dostávala na narodeniny a doteraz neviem, ako sa volajú, vždy spoznám. A aká dôležitá je vôňa blízkych, ich oblečenia, domova... Mamkin sveter, byt starých rodičov alebo tety, tričko môjho milého... Toto všetko je viac, ako len závany vôní. O koľko by bol svet bez vôní ochudobnený! S nimi je živší. Láskavejší. Skutočnejší. A preto, ľudia, čuchajte, ovoniavajte a tešte sa z toho, že cítite
