Zdá sa mi, že všetky tvory obývajúce redakciu sú vznešené a vážené rozprávkové bytosti. Je tam šľachtičná - šéfredaktorka a prvý minister, ktorý píše správy z kultúry. Ďalej sa v redakčnom zámku objavuje víla - publicistka, kúzelník - fotograf a vedmy - korektorky. Stretávam tam zázračného deduška, ktorý mi veľmi pomáha, a zopár rytierov. Tí chodievajú napríklad na zasadnutia kráľovského kabinetu alebo jednajú so strážami. A ja si pripadám ako... Taký malý škriatok. Namiesto špicatej čiapky nosím šiltovku a namiesto krompáča počítač v batohu na chrbte. Do práce chodím na oslíkovi, na ktorého sa mi už konečne podarilo vybaviť preukážku. Keď si balím svoj kúzelný batôžtek, musím z neho najprv vyhodiť veľkú čašu elixíru a až potom skúšam postupne uložiť svoj počítač, zvitky a brká. Neraz to trvá dlhšie, ako by sa na usporiadanú rozprávkovú bytosť patrilo. Trpím syndrómom malého škriatka a myslím si, že môj batôžtek unesie viac ako je možné. Z času na čas sa oblejem elixírom alebo sa zamotám do kábla, ktorý dáva životodarnú silu môjmu počítaču... A potom, škriatok, vyzeraj seriózne a získaj hodnosť rytiera! Ako škriatok mám kamaráta panoša. Tiež bol kedysi škriatkom a teraz prebýva v neďalekej komnate. Má pochopenie pre škriatkoviny a chytá sa na ne, takže sa zdá, že posielať panoša so škriatkom pracovať na článkoch môže byť celkom veselé. Keď robia článok o drakovi, výstupom je nielen text a sprievodný portrét draka, ale aj "zábery zo zákulisia," ktoré zachytávajú škriatka ako vkladá hlavu do umelej dračej tlamy v životnej veľkosti. A na zámku nasleduje výbuch smiechu našej šľachtičnej... Alebo sa súťaží v tom, kto pri ankete vo svete ľudí uloví viac respondentov. Ako malá rozprávková bytosť som nenápadná a pri písaní článkov o školákoch splývam s davom. Keď som bola s vílou na veľtrhu stredných škôl, tak sa nás oboch opýtali, či máme záujem študovať ekonomické smery... Zatiaľ sa mi ale dobrodružný svet žurnalistiky páči. Objavujem, spoznávam, tvorím. A obdivujem silu osobnosti pôvabných mýtických bytostí, ktoré sa skrývajú za podpismi vo zvitkoch, denne prichdzajúcich do stoviek schránok. Len tak na okraj, myslím, že je tu istá nádej, že po dvanástich týždňoch sa zo škriatka stane páža. A ktovie, možno raz aj rytier - novinár. Zvonec zatiaľ nepočujem zvoniť, tak skúšam ďalej kráčať za svojimi snami.
6. okt 2010 o 21:37
(upravené 7. okt 2010 o 22:16)
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 189x
Rozprávka z redakcie alebo Trampoty praktikantky
Kde bolo, tam bolo; za niekoľkými komínmi jadrovej elektrárne a za mnohými - premnohými rybníkmi; kde srnky behajú popri cestách a hrad sa čnie na každom kroku, tam som po prvýkrát vstúpila na pôdu redakcie. Predtým, než ma dekan bude môcť pasovať do stavu bakalárskeho, mám za úlohu stráviť dvanásť týždňov ako novinársky učeň.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)