Keď sa z nej za pár sekúnd vynorila, ešte veselo doložila: "A pekný deň." Ona šla k výťahu, ja k schodom. Obe sme mali namierené na prízemie. Keď mi ostávalo už len zopár schodíkov, znovu mi prekrížila cestu: "Vy ste skoro rychlejšia ako ja... To je zlé." Zasmiala sa a kráčala ďalej po chodbe. Zabočila som k dverám do vestibulu, pozdravila pani na vrátnici a vyšla vonku do zimy... Kráčala som uličkami, ktoré ešte osvetľovali neónky a začínala mi byť zima. Úsmev mi ale nezmrzol. Skoro akoby mi tá pani pred pár minútami na chodbe internátu odovzdala akúsi štafetu radosti z nového dňa. Prebrala som ju a teraz mám štafetový kolík úsmevu, ktorý nečaká ani tak na to, komu ho odovzdám, ako skôr na to, s kým ho budem zdieľať. Pekný deň všetkým! Odkaz na slniečko: search.creativecommons.org http://www.flickr.com/photos/gi/ / CC BY-SA 2.0
