Oslavovať tento deň na Slovesnku je minimálne sporné, i keď tento rok máme o dôvod navyše. Fakt, že od dnes zarábeme už len pre seba je vysoko pozitívny, rovnako že tento rok prišiel o 3 dni skôr, problémom je ale samotný dátum.
22. máj zodpovedá približne 39 percentnej miere prerozdeľovania, čo je historického hľadiska nepredstaviteľné číslo. Toto percento má z dlhodobého hľadiska vždy tendeciu narastať, ide len o tempo tohoto rastu. V USA bola začiatkom 20. storočia miere prerozdelenia 6 percent (21. január), je zaujívé že s príchodom socialistických manierov vlád, ktoré vyprodukovali FED, hospodársku krízu a New Deal, sa toto číslo dopracovalo k astronomickým 30 percentám, ropná kríza, ukážka plnej nahoty neschopnosti intevencionistickej politiky a s ňou nástup neoliberalizmu tento nárast odvtedy aspoň zasatavili.
V predvojnovej ČSR bola miera prerozdelenia 8-9 percent(koniec januára), pričom jej ekonomika patrila k najvyspelejším na svete, po roku 1989 sa nie sme schopní ani len priblížiť naspäť k týmto čislam.
Výrazným problémom je fakt "akcelerátora" rastu miery prerozdeľovania, keď vyššia miera má tendenciu výraznejšie narastať, čo názorne ukazuje (odstrašujúci) švédsky model, ktorý má za následok zvyšovanie dopracovanie sa k 60 percentám, a zároveň klesanie výkonnosti ekonomiky. Zaujímavý je práve spôsob akým sa švédi dopracovali od jednej z najvýkonnejších ekonomík (podobne ako ČSR) v súčasnosti až na chvost starej 15tky únie, stačila na to netotalitná light forma komunizmu súdruha Olofa Palmeho. Práve fakt neexistencie krátkodobých negatívnych následkov, ktoré sa riešia ďalšími intervenciami a následným zvyšovaním daňového zaťaženia spôsobuje úspech týchto vlád u jednoduchých ľudí neschopný vidieť dôsledky ktoré sa reálne prejavujú o niekoľko desiatok rokov neskôr, tak ako v prípade Veľkej hospodárskej krízi a Ropnej krízi, pričom "riešenie" prvej ju len prehlbovalo, pričom mira prerozdeľovania rástla závratným tempom, zatiaľ čo druhej konečne viedlo k prebudeniu sa z krásneho sna o správnosti štátnych zásahov, posilňovania vplyvu štátu a vysokej miery prerozdelenia, ktorá aj keď sa v súčasnoti neznižuje, aspoň nerastie.
