Prečítala som o Halloweene kadečo. Napríklad to, že tento sviatok je vlastne náš, čítala som o našich predkoch, ktorí tiež vyrezávali tekvice alebo o svetlonosoch, na ktorých sme storočiami zabudli.
Aj som lovila kade tade po bunkách, tiež som čítala, že bunka si pamätá viac ako si myslíme, ale stále nič. Halloowen je pre mňa cesta zarúbaná.
Lenže zariekaného chleba sa najviac naješ a tak som spadla rovno do halloweenskej kolísky vždy zeleného Írska.
Iný kraj, iný mrav. Október sa pomaly láme do novembra, dni sa skracujú a na dvere klope Sviatok všetkých svätých. Večer zapálim sviečku, postavím ju na krb a spomínam. Myslím na všetkých mojich drahých, aj na vysvietené cintoríny doma na Slovensku.Lenže Slovensko je ďaleko a Írsky ostrov žije vlastnými tradíciami.
Prvý šok zažívam hneď ráno cestou do školy. Obchádzam žltou páskou označené domy, v záhradách pozerám na porozhadzované kosti, lebky a iné divné veci. Z vchodových dverí na mňa zíza pavúk rozťahujúci sa v obrovskej pavučine....fuj!
Idem do obchodu a cestou stretnem Nožnicovorukého Edwarda, za ruku ho vedie Krvavá nevesta. Na bicykli ma obieha jazdec bez hlavy a v Lidli mi namiesto pokladníka zaželá pekný deň Čarodejník z krajiny Oz.
Týždne ubiehajú, ulice sa menia, pomaly šliapu na päty Thrilleru Michaela Jacksna. Pochmúrna, strašidelná atmosféra je čarovná, napriek tomu, že sa bránim, podmaní si ma.
V deň Halloweenu sa po zotmení mestá zaplnia malými príšerkami, zvermi a čarodejníkmi všetkých možných druhov a klopú na dvere. "Trick or Treat !" zakričia svorne a všetka táto "háveď" nastrčí svoje vedierka, do ktorých im hodím cukríky a iné dobroty.
S Halloweenom som uzavrela mier. Ku krajine Vikingov, škriatkov, nekonečnej hmly a dažďa tento sviatok neodmysliteľne patrí.
Patrí ku nim tak ako ku nám patria Vianočné koledy znejúce dedinami po Štedrovečernej večery. Lenže kým tu klopajúcich detí pribúda, u nás spievajúcich ubúda.
Mňa desil Halloween, ich naša Veľká noc. Írske dievky nechcú vedieť aká slasť je umývať sa v bystrom potôčku, netúžia po poriadnom vyšvácaní korbáčom.
Tradície treba ctiť, najlepšie, každý svoje.
